Bola ohlásená ďalšia svetová katastrofa. Z planéty sa stáva neobývateľné peklo

Posledná hodina

13:25 - Oznámenie na poslednú chvíľu: Päť miest bude zajtra v karanténe!

13:15 - Súvaha COVID-19, 16. novembra! Nové infekcie na dopravnom páse. Rumunsko zostáva pod maximálnym tlakom

13:10 - Kurz 16. novembra. Zlý deň pre leva voči euru. Oficiálne údaje BNR

13:00 - Zvýšenie pre obchodné podnikanie v septembri. Oficiálne údaje INS

12:54 - Zistilo sa, kde sa dá COVID zohnať najčastejšie. Všetci sme odhalení!

12:40 - Podrobnosti v prípade tragédie v Piatra Neamț. Stalo sa to o druhej ráno!

12:26 - Amerika je v šoku: Objavili sa nové svetové sily. Číňania to dnes oznámili

12:25 - Maximálna pohotovosť v Sibiu! Kritická situácia v okresnej nemocnici: Pípnutia zastavia fanúšikov nonstop

Správa OSN z pondelka ukazuje, že politickým vodcom sa nedarí zabrániť tomu, aby sa z planéty stalo neobývateľné peklo, ak uvažujeme o zvýšení počtu klimatických katastrof.

Za posledné dve desaťročia sa počet katastrof spôsobených extrémnymi poveternostnými javmi takmer zdvojnásobil na 6 681, čo je nárast z 3 656 v rokoch 1980 až 1999, uvádza sa v správe vydanej deň pred Medzinárodným dňom znižovania rizika katastrof, každoročne označovaným ako 13 Októbra.

Stále silnejšie povodne a búrky tvorili asi štyri pätiny všetkých prírodných katastrof v období rokov 2000 - 2019, k čomu sa pridal nárast období sucha, požiarov a horúčav.

„Sme zámerne deštruktívni. Toto je jediný záver, ktorý je možné dosiahnuť “, opatrenia na zníženie zmeny podnebia a ďalších veľkých hrozieb sa oneskorujú, uviedla Mami Mizutori, osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre znižovanie rizika katastrof.

„COVID-19 je iba posledným dôkazom, že politickí a obchodní lídri ešte nie sú v zhode s okolitým svetom,“ uviedol Mizutori vo vyhlásení.

Vyše 7 000 veľkých katastrof za posledných 20 rokov

Takmer 7 350 veľkých katastrof, vrátane zemetrasení a cunami, zabilo za posledných 20 rokov viac ako 1,2 milióna ľudí a zasiahlo 4,2 miliardy ľudí. Tieto javy tiež spôsobili globálne ekonomické straty vo výške takmer 3 bilióny dolárov - čo je takmer dvojnásobok hodnoty škôd z predchádzajúcich dvoch desaťročí.

V spoločnom predslove k správe OSN uviedli Mizutori a Debarati Guha-Sapir z Belgického výskumného centra epidemiológie katastrof, že agentúry pre riadenie katastrof zachránili vďaka lepšej pripravenosti mnoho životov.

Medzi krajiny, ktoré podnikli dôležité kroky na evakuáciu miliónov ľudí do bezpečných oblastí a zníženie počtu obetí záplav a búrok, patrí India a Bangladéš.

Šance však „sú naďalej v rozpore s nimi, najmä pre priemyselne vyspelé krajiny, ktoré zlyhávajú v znižovaní emisií skleníkových plynov“, v súlade s dohodnutým cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia. dokument.

Krokov nie je dosť

Autori poznamenali, že takmer žiadna z krajín neurobila dostatočné kroky na zabránenie vlne úmrtí a chorôb spôsobených pandémiou COVID-19.

„Je ohromujúce, aby sme dobrovoľne a vedome pokračovali v sejbe zárodkov našej vlastnej deštrukcie, a to napriek vedeckým poznatkom a dôkazom, že náš jediný domov meníme na neobývateľné peklo pre milióny ľudí,“ dodali.

Guha-Sapir varoval, že ak počet extrémnych poveternostných javov bude počas nasledujúcich 20 rokov stále narastať rovnakou rýchlosťou, „budúcnosť ľudstva vyzerá skutočne veľmi pochmúrne“.

Aby sa tomu zabránilo, svet musí urgentne konať investovaním do prevencie, adaptácie na zmenu podnebia a znižovania rizika katastrof, uviedol Mizutori.

Vyzvala vlády, aby preukázali vedúce postavenie a plnili sľuby dané v roku 2015 na základe Parížskej dohody o obmedzení zmeny podnebia, pričom sendajský rámec pre riadenie rizík katastrof a globálne rozvojové ciele bude dokončený v roku 2030.

Rámec Sendai pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 - 2030 bol ustanovený na tretej svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof (WCDRR), ktorá sa konala v japonskom Sendai 14. - 18. marca 2015. Bola to prvá veľká dohoda o rozvojovej agende na obdobie po roku 2015 so siedmimi cieľmi a štyrmi prioritnými opatreniami. Sendajský rámec prijalo Valné zhromaždenie OSN, ktoré nasledovalo po konferencii.

Sľuby sa nesplnili

Členské štáty OSN sa dohodli na zavedení národných a miestnych stratégií znižovania rizika katastrof do roku 2020, uviedla však podľa nich zatiaľ iba niečo cez 90.

„Všetko skutočne spadá pod vládu, ak chceme túto planétu zbaviť metly chudoby, pokračujúceho úbytku druhov a biodiverzity, výbuchu mestských rizík a najhorších následkov globálneho otepľovania,“ uviedol Mizutori.

Ak sa vám páčia zverejnené materiály, pozývame vás, aby ste nás sledovali na našej facebookovej stránke