Camelia Grigore: Antibiotiká ovplyvňujú črevnú flóru po dobu 2 mesiacov až 2 rokov

ĎALŠIE SPRÁVY

Ludovic Orban oznamuje zvýšenie rozpočtu ministerstva zdravotníctva o 1 miliardu lei

Klaus Iohannis, nové podrobnosti o očkovacej kampani proti Covid: „Úrady začali organizovať stratégiu“

V Sibiu sa stretli stovky lekárov z Rumunska a zo zahraničia, aby prediskutovali použitie antibiotík pri liečbe infekcií. Juhovýchodoeurópska konferencia o chemoterapii a infekciách sa uskutočnilo v dňoch 13. - 15. októbra 2016 a v predložených témach sa analyzovali priaznivé účinky antibiotík aj dôsledky ich nadmernej alebo chaotickej konzumácie. Camelia Grigore, spolupredsedníčka tohto medzinárodného podujatia hovorí o dôležitosti tohto podujatia a predstavuje závery vyvodené z debát.

Ako Sibiu hostilo túto európsku konferenciu?

Rumunská spoločnosť pre štúdium chemoterapeutík, ktorá ako prezidentka prof. Univ. Mihai Nechifor z Iaşi je členom Medzinárodnej federácie pre štúdium chemoterapie a chcel, aby Rumunsko v roku 2016 usporiadalo toto prestížne lekárske vedecké podujatie, ktoré sa každoročne koná v jednej z krajín juhovýchodnej Európy (v r. 2014 Konferencia sa konala v Slovinsku, v Blede a v roku 2015 v Grécku, v Solúne). Podporil som kandidatúru Sibiu, mesta, kde pracujem ako primárny lekár laboratórnej medicíny, pretože Sibiu spĺňa podmienky pre medzinárodné podujatie: infraštruktúra pre konferenčné miestnosti, ľahký prístup z krajiny i do zahraničia prostredníctvom spojov. denné lety s mnohými európskymi mestami, vzťahy spolupráce univerzity „Lucian Blaga“ s inými národnými a medzinárodnými univerzitami a kandidatúra bola prijatá medzinárodnou spoločnosťou v októbri 2015. Odvtedy sme všetci spojili svoje úsilie, rumunskú spoločnosť chemoterapie, „Univerzita Luciana Blagu“ v Sibiu a radnica v Sibiu, aby bola akcia úspešná.

Komu bola konferencia určená?

Témou konferencie bola Antibiotická terapia, preto bola adresovaná všetkým medicínskym odborom, pretože všetci používame antibiotiká v každodennej praxi, na mierne ambulantné infekcie alebo na závažné prípady hospitalizované. Zúčastnilo sa viac ako 200 lekárov z krajiny i z ďalších 20 krajín, pričom spomenuli Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Bulharsko, Turecko, Belgicko, Nórsko, Moldavskú republiku, Egypt, Portugalsko. Spolu so špecialistami z rôznych oblastí sa zúčastnili aj domáci a študenti lekárov. Konferencia mala pre nich tiež 2 sekcie predkongresových kurzov, ktoré uskutočnili univerzitní profesori z: Bukurešti, Kluže, Napaca, Târgu Mureș, Iaşi, Sibiu a Galaţi.

Aké sú hlavné závery po lekárskom stretnutí oddelený?

Objavenie antibiotík v 50. rokoch bolo veľkým úspechom v liečbe infekcií, ale ich predčasné a niekedy nevhodné použitie viedlo k rozvoju rezistencie na antibiotiká voči mikrobiálnym zárodkom. V posledných rokoch čelíme infekciám spôsobeným multirezistentnými zárodkami v súčasnosti používaných antibiotík, trend, ktorý sa prejavuje vo všetkých krajinách, a preto boli v liečbe antibiotikami vypracované pokyny pre osvedčené postupy, ktoré odporúčajú adekvátnu liečbu antibiotikami: v správnej dávke, v správnom čase a s použitím správneho spôsobu podávania počas primeraného obdobia.

Napríklad liečba infekcie močových ciest by sa mala robiť až po absolvovaní antibiogramu, ktorý nám hovorí, na čo sú príslušné mikrobiálne zárodky citlivé, a po dobu najmenej 7 -10 dní. Skutočnosť, že mnoho ľudí používa antibiotiká nevhodne, iba 1 - 2 dni, čím je ich stav závažnejší, vedie k zvýšeniu mikrobiálnej rezistencie na použité antibiotikum.

Aj keď je známe, že 80% respiračných infekcií je vírusových, pacienti používajú antibiotiká na akékoľvek príznaky zápalu: bolesť hrdla, horúčka, hoci antibiotiká proti vírusom nezaberajú.

Antibiotiká sa tiež často používajú pri tráviacich infekciách, akútnych hnačkách, pri ktorých je dôležité liečiť dehydratáciu, pričom antibiotiká sú indikované iba u veľmi vážnych pacientov.

Všetky krajiny sa spojili a zasielajú údaje Európskemu stredisku pre dohľad nad antibiotickou rezistenciou s cieľom sledovať trend rezistencie a podniknúť spoločné kroky. V posledných rokoch sa medicína stala miestom spolupráce a tímovej práce. Klinici spolupracujú s epidemiológmi a laboratóriom na monitorovaní účinnosti antibiotík s vedomím, že nemáme žiadne ďalšie lieky na liečbu infekcií. Zistilo sa tak, že staršie antibiotiká sa stali opäť užitočnými, pretože sa v poslednej dobe až tak veľmi nepoužívajú, a to vďaka tomu, že si ich mikróby vyvinuli rezistenciu voči najnovším generáciám antibiotík ich predčasným používaním.

Čo populácia potrebuje vedieť o liečbe antibiotikami?

Antibiotická liečba prináša veľa výhod, pretože bakteriálne infekcie môžu mať smrteľné následky (myslite na bakteriálnu meningitídu, kde môže choroba viesť k smrti, ak nie je urgentná intervencia správnym antibiotikom, v správnej dávke a pri správnej ceste podania). Preto musíme antibiotiká používať s istotou, kedykoľvek prinesú úžitok. Je zrejmé, že existujú nevýhody, ako je výber mikroorganizmov, ktoré si vytvárajú odolnosť voči antibiotikám, je však potrebné ich predpokladať.

Antibiotiká sa majú používať veľmi opatrne, iba po vykonaní antibiogramu v osobitných situáciách podľa pokynov lekára.

Existuje mnoho štúdií, ktoré skúmajú dôležitosť črevnej flóry pre zaistenie zdravia jednotlivca. Akákoľvek antibiotická liečba vedie k zmenám v črevnej flóre po dobu 2 mesiacov až 2 rokov, v závislosti od lieku a dávky. Takže po liečbe antibiotikami trvá dlho, kým sa telo vráti do stavu pred ochorením.

Čo sú to probiotiká a v ktorých prípadoch sa odporúča ich podávanie počas antibiotickej liečby?

Antibiotická liečba ničí črevnú flóru, preto sa odporúča podávať prípravky, ktoré vnášajú mikrobiálnu flóru. Tieto prípravky sa nazývajú probiotiká Ako už názov napovedá, sú to mikroorganizmy (Lactobacillus Bifidobacterium), ktoré po požití prinesú človeku úžitok. Na trhu existuje veľa probiotických prípravkov, ktoré pomáhajú ako obnova črevnej flóry po liečbe antibiotikami. Existujú však aj prírodné produkty s úlohou probiotík: kefír alebo prírodný jogurt (domáci, nie pasterizovaný, z obchodov, pretože pasterizácia sa vykonáva pri vysokých teplotách, čo je postup, pri ktorom sa prakticky všetky baktérie zabíjajú), majonézový chlieb, kyslá kapusta alebo iná kvasená zelenina. Probiotiká sa majú podávať 2 hodiny po podaní antibiotika počas celej liečby antibiotikami .

Posledné štúdie preukázali veľmi vážne účinky na flóru detí, ktoré dostávali antibiotiká. Ako sú ovplyvnené?

Ukázalo sa, že podávanie antibiotík deťom v prvom roku života vedie k zvýšeniu výskytu obezity, cukrovky, autoimunitných chorôb. Deti, ktoré budú v prvom roku života užívať veľa antibiotík, budú z dlhodobého hľadiska ovplyvnené, pretože liečba antibiotikami spôsobuje deštrukciu črevnej flóry, ktorá sa po dlhom čase zotaví. Posledné štúdie ukazujú, že črevná mikroflóra alebo flóra sa priamo podieľajú na imunite, takže deti budú v nasledujúcich rokoch „citlivejšie“ na túto chorobu. Deti trpia mnohými respiračnými a tráviacimi infekciami, pretože najmä v prvom roku života ich imunitný systém nie je zrelý. Odporúčame rodičom, aby svoje deti nevystavovali davom, pretože tam môžu ľahko prísť do styku s mikroorganizmami, vírusmi a baktériami, ktoré im spôsobujú choroby. Antibiotiká by sa preto mali používať iba v prípade potreby. Opäť upozorňujem na respiračné infekcie, ktoré sú väčšinou vírusové, tráviace infekcie, kde sa musíme pri liečbe zamerať hlavne na účinky dehydratácie, etiologická liečba je v pozadí.

Dúfam, že všetky tieto závery povedú k obozretnejšiemu používaniu antibiotík, pričom štúdie preukážu väčšiu odolnosť voči antibiotikám voči mikrobiálnym zárodkom v krajinách, kde je možné tieto lieky kúpiť bez lekárskeho predpisu.

Končím mottom konferencie „Antibiotická liečba by mala byť podávaná správnej osobe, v správnej dávke, v správnom čase, správnym spôsobom, s použitím správneho antibiotika“.