Záchvaty paniky a agorafóbia

Čo je to panický záchvat a agorafóbia?

Takmer každý občas prežije chvíle trápenia. Pri záchvate paniky však človek pociťuje takú vysokú úroveň obáv/strachu/úzkosti, že môže okamžite pocítiť infarkt, zblázniť sa alebo stratiť kontrolu. Pri záchvate paniky sa môžu vyskytnúť fyzické príznaky, ako sú: dýchavičnosť, mravčenie, zvonenie v ušiach, tremor, dusenie, bolesť na hrudníku, potenie alebo búšenie srdca. Mali by ste vyhľadať lekársku pomoc, aby ste vylúčili všetky možné zdravotné príčiny týchto príznakov, ako je hypertyreóza, závislosť na kofeíne, prolaps mitrálnej chlopne atď. Záchvaty paniky môžu vyvolať príznaky špecifické pre vyššie uvedené choroby. Ak osoba zažíva opakované, neočakávané záchvaty paniky, bojí sa, že nebude mať nové záchvaty, alebo sa bojí ich závažnosti a v dôsledku toho výrazne zmení svoje správanie. V takýchto prípadoch sa môže stanoviť diagnóza „záchvatu paniky“.

Mnoho pacientov s diagnostikovanými záchvaty paniky má tiež skúsenosť s „agorafóbiou“. Agorafóbia je vyjadrená strachom pociťovaným v miestach a situáciách, keď môže mať pacient záchvaty paniky alebo kam ťažko unikne. Napríklad ľudia s agorafóbiou sa vyhýbajú tomu, aby boli sami mimo domu, nakupovali, cestovali vlakom alebo lietadlom, prechádzali cez mosty, výšky, cez tunely, cez otvorené priestranstvá (polia) alebo aby používali výťah. Mnoho pacientov má tiež záchvaty paniky v spánku. Môže to byť spôsobené výrazným poklesom pulzovej frekvencie počas spánku, ktorý spôsobí kompenzačnú reakciu zvýšením pulzovej frekvencie, čo môže viesť k náhlemu prebudeniu zo spánku.

Mnoho pacientov s agorafóbiou zažíva denné svetlo; iné, v okamihoch, keď slnko zapadá a intenzita svetla klesá. Dôležitú úlohu pri záchvatoch paniky zohráva teplota - počet ľudí s záchvatmi paniky a agorafóbiou sa počas leta exponenciálne zvyšuje, najmä v dôsledku zvýšeného srdcového rytmu, závratov a dehydratácie, ako aj väčších možností tráviť čas mimo domova ( kde je v skutočnosti osoba vnímaná ako oveľa zraniteľnejšia). Osoba sa obáva, že v takýchto situáciách môže dôjsť k záchvatom paniky.

Aké sú príčiny záchvatov paniky a agorafóbie?

Podľa niektorých teórií bolo na začiatku ľudskej evolúcie nebezpečných mnoho situácií, ktoré môžu vyvolať záchvaty paniky. Napríklad blokovanie jednotlivca v tuneli by mohlo viesť k uduseniu alebo mdlobám; výšky môžu byť nebezpečné; na otvorených priestranstvách je človek viac vystavený útoku predátorov (levy alebo vlci); verejné priestory by mohli vystaviť našich predkov kontaktu s nebezpečnými mimozemšťanmi. Mnohé obavy špecifické pre záchvaty paniky a agorafóbiu pripomínajú skoré inštinktívne a adaptívne obavy. Ale v dnešnej dobe už tieto situácie nie sú nebezpečné.

Mnoho štúdií preukázalo, že medzi záchvaty paniky a agorafóbiou existuje genetická súvislosť, hoci ani jedna z nich nie je úplne zdedená. Do roka 30 - 40% bežnej populácie zažije záchvat paniky. Väčšina z týchto ľudí však nebude svoj záchvat paniky interpretovať ako katastrofické nebezpečenstvo. S touto interpretáciou nebudú schopní vyvinúť poruchu paniky alebo agorafóbiu.

Osoba s agorafóbiou, ktorá sa nevyhýba všetkým úzkostným situáciám, nájde „bezpečnú osobu“ - to znamená osobu, ktorá ich bude sprevádzať v týchto obávaných situáciách a pomôže im uniknúť, ak sa úzkosť stane príliš silnou. Aj keď je možné, že z dôvodu „bezpečnosti“, vyhýbania sa alebo iného „bezpečnostného správania“ osoba nemusí niekoľko mesiacov prežívať záchvaty paniky, môže žiť v strachu, že v budúcnosti takéto útoky bude mať. Prevádzkové prostredie takéhoto pacienta sa zužuje kvôli jeho strachu a vyhýbavému správaniu. Čiastočne kvôli týmto funkčným obmedzeniam a nedostatku kontroly nad neschopnosťou zvládnuť situáciu sa u mnohých ľudí s panickými záchvatmi a agorafóbiou objavuje aj depresia. Mnoho z týchto ľudí je tak úzkostných a depresívnych, že sa uchyľujú k alkoholu alebo k samovoľnému podávaniu liekov Valiu alebo Xanax.

Najčastejšie mýty o záchvatoch paniky a agorafóbii

Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že panická porucha je výsledkom veľmi hlbokých psychických problémov. Samozrejme, každý, kto má alebo nemá záchvaty paniky, môže mať vážne problémy s duševným zdravím, ale panická porucha a agorafóbia nemusia nevyhnutne súvisieť s hlbokými problémami s duševným zdravím. Môžete byť v depresii, mať rôzne typy závislostí a sebakritizovať, že máte záchvaty paniky, ale samotnú paniku možno účinne liečiť bez dlhodobej liečby, ktorá skúma zážitky z detstva pacienta. Mnoho ľudí s záchvaty paniky alebo agorafóbie má často nerealistické presvedčenie o úzkosti, napríklad „Všetky obavy sú škodlivé“ a „Musím sa svojich strachov okamžite zbaviť“. Iní si nesprávne vysvetľujú svoju úzkosť ako prejav ťažkej choroby. Iní ľudia veria, že keďže už mnoho rokov mávajú záchvaty paniky a agorafóbiu - a v ich prípade sa tradičná terapia neukázala ako užitočná - ich situácia sa nikdy nezlepší. Ukázalo sa, že kognitívno-behaviorálna terapia s liečbou alebo bez liečby je účinná pri liečbe záchvatov paniky a agorafóbie.

Účinnosť kognitívno-behaviorálnej terapie pri záchvatoch paniky a agorafóbii

Našťastie existuje niekoľko štúdií skúmajúcich účinky kognitívno-behaviorálnej terapie na záchvaty paniky a agorafóbiu. Tieto štúdie sa uskutočňovali na univerzitách v Oxforde (UK), University of Pennsylvania, New York State University (Albany), ako aj na ďalších univerzitách a lekárskych fakultách. Pri intervenciách v rozsahu 20 - 25 sedení sa miera efektívnosti intervencií pohybuje medzi 85 - 90%. Aj po ukončení intervencie si väčšina pacientov hodnotených 1 rok po ukončení intervencie zachovala svoj účinok.

Liečba paniky a agorafóbie pomocou liekov

Ukázalo sa, že množstvo liekov pomáha pri liečbe záchvatov paniky a agorafóbie. Patria sem antidepresíva (napr. Tofranil, Prozac, Zoloft, inhibítory monoaminooxidázy); Xanax a ďalšie lieky na úzkosť; betablokátory. Tieto lieky môžu pomôcť znížiť hladinu aktivácie. Po ukončení liečby liekom však môže pacient znovu pocítiť príznaky panického záchvatu. V dôsledku toho sa pri liečbe záchvatov paniky a agorafóbie odporúča kombinovať liečbu drogami s kognitívno-behaviorálnou intervenciou.

Hlavné fázy kognitívno-behaviorálnej intervencie

Kognitívno-behaviorálna intervencia panického záchvatu a agorafóbie je koncipovaná na základe konkrétnych cieľov: pacientovi sa najskôr pomôže pochopiť povahu úzkosti, paniky a agorafóbie; druhým hlavným cieľom je identifikovať situácie, ktorým sa pacient vyhýba alebo sa ich bojí; po tretie, posúdenie povahy, závažnosti a frekvencie konkrétnych príznakov a identifikácia konkrétnych situácií, ktoré vyvolávajú záchvaty paniky; štvrtým hlavným cieľom je identifikovať ďalšie koexistujúce problémy/poruchy, napr. depresia, iné úzkostné poruchy, zneužívanie návykových látok, prejedanie sa, osamelosť, manželské problémy.

Intervencia, z ktorej budete mať úžitok, zahrnuje niektoré alebo všetky z nasledujúcich intervenčných techník: svalová relaxácia; nácvik relaxácie dýchania a nácvik kontroly dýchania (najmä ak máte hyperventiláciu); postupné vystavenie záchvatom paniky; zlepšenie stresových reakcií; identifikácia toho, ako interpretujete svoje fyzické príznaky stresu; školenie v základoch kognitívnej terapie (tj pochopenie, že spôsob vášho myslenia môže tiež určiť, ako cítite strach, a naučiť sa, ako sa cítiť lepšie, skúmaním vášho štýlu myslenia a viery); asertívne školenie (v prípade potreby); a školenie zamerané na rozvoj schopnosti rozpoznávať a zmierňovať príznaky záchvatu paniky, keď sa vyskytnú. Okrem toho môžu byť prediskutované a vyriešené ďalšie problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť počas intervencie (napr. Depresia).

Čo musíte urobiť ako pacient

Kognitívno-behaviorálna terapia nie je pre pacienta pasívnym zážitkom. Úspešnosť tohto typu intervencie si vyžaduje vaše aktívne zapojenie. Vo výsledku musíte prichádzať na týždenné stretnutia (v niektorých prípadoch aj častejšie), vypĺňať pracovné listy/dotazníky, ktoré hodnotia vaše problémy, a robiť si domáce úlohy, ktoré vám dáva terapeut. Ako už bolo spomenuté, u väčšiny pacientov, ktorí sa zúčastňujú na takýchto zákrokoch, dochádza k zlepšeniu fungovania (čo sa týka záchvatu paniky a agorafóbie), u niektorých ľudí je cítiť pomerne rýchlo. Aj keď tieto zlepšenia rýchlo pocítite, musíte dodržiavať všetky relácie v intervenčnom balíčku. Dokončenie intervencie v predstihu terapeutom zvyšuje pravdepodobnosť relapsu.

Intervencia je určená pre 12 sedení. Prvé stretnutia sú venované hodnoteniu a vysvetľovaniu toho, ako sa intervencia vykonáva a ako funguje. Posledné stretnutia pozostávajú prevažne z prehodnotení naplánovaných dvakrát týždenne a dvakrát mesačne.

Intervenčný balíček, ktorý vám navrhujeme, je kombináciou vynikajúcich techník vyvinutých na univerzitách v Oxforde, Pensylvánii a New Yorku (Albany). V našom prístupe je intervencia spôsob, ako sa naučiť, ako si pomôcť. Z tohto dôvodu je vykonávanie domácich úloh obzvlášť dôležité.