Mihaela Bilic: „Stravovanie bez lepku sa stalo módou, módnym výstrelkom, ktorý vás môže ozvláštniť“

„Ak už chlieb nechceš, skús polentu! Ak naši starí rodičia jedli každý deň polentu a oceňovali múku na chlieb a koláče ako sviatok, dnes je chlieb taký bežný, že už v ňom nenájdeme žiadnu cnosť. Ak stále priberá a má lepok, čo tak návrat k polente? “, Píše na Facebooku odborníčka na výživu Mihaela Bilic.

jesť

Či už hovoríme o pšenici, raži, ryži alebo kukurici, všetky obilniny majú v zásade rovnaké základné vlastnosti: 75% škrobu (pomalé uhľohydráty), 1-3% bielkovín, stopy tuku, vitamíny skupiny B a vlákninu v závislosti od toho, koľko otruby obsahujú. A kalórie sú rovnaké, v priemere 250 kalórií/100 g.

„Ak je výkrm rovnaký, je možné ho odlíšiť pomocou gluténu, proteínu v pšenici a raži, ktorý chýba v ryži a kukurici. Pretože lepok dodáva pružnosť pri kontakte s vodou, múka sa môže miesiť, miesiť a transformovať na celú škálu pekárenských a cukrárenských výrobkov, od chleba po koláče a sušienky.

Z ryže a kukurice môžeme robiť iba palacinky, kakao a cesto sú vyrobené z bezlepkovej obilnej múky.

Musíme sa teda lepku vzdať? V žiadnom prípade! V poslednej dobe si ľudia, ktorí tvrdia, že netolerujú lepok, týmto spôsobom ospravedlňujú vylúčenie chleba, kde je hlavným dôvodom chudnutie alebo udržanie postavy. Zostáva nám málo a všetci budeme intolerantní na lepok, k spokojnosti laboratórií na lekárske analýzy, ale aj na výrobcov v potravinárskom priemysle.

Množstvo „bezlepkových“ štítkov automaticky vedie k záveru, že lepok je niečo, čo bolí, čomu sa treba vyhnúť/vylúčiť ho.

Stravovanie bez lepku sa stalo módou, módou, ktorá vás môže ozvláštniť, dostať z davu.

Je zaujímavé, že tí, ktorí majú skutočnú intoleranciu lepku, ten s anti-gliadínovými protilátkami prítomnými v krvi (tí, ktorým je diagnostikovaná celiakia), nekonzumujú sofistikované a drahé výrobky z bezlepkového okresu, ale uspokoja sa s ryžou a polentou. A povzdychnú si, aj po rokoch života s chorobou a ich drastickou stravou, zakaždým, keď prechádzajú okolo pekárne, ktorá vonia čerstvo upečeným chlebom.

V Číne a Japonsku zaznamenala spotreba chleba najväčšiu explóziu z hľadiska potravín za posledné roky. Ledva sa zamilujú do niečoho, čo nás už unavuje. Možno by sme sa mali na chvíľu vrátiť k polente, zázračne sa zbaviť takzvanej intolerancie lepku bez toho, aby sme míňali peniaze za lekárske testy alebo pekne zabalené výrobky. A možno tak oceníme výsadu byť zdravým a môcť zjesť dobre opečený bochník chleba.