Americké farmaceutické spoločnosti čelia dvom opačným scenárom ich podnikania: „optimistický“ alebo „pesimistický“

Napriek silným súkromným a verejným investíciám sú zdravotné ukazovatele v Spojených štátoch v porovnaní s 12 najvyspelejšími krajinami podpriemerné.

Postupná implementácia programu cenovo dostupnej starostlivosti zlepšila prístup obyvateľstva k dostupnému zdravotnému poisteniu. Ďalším zásadným bodom, ktorý sa spomína v programoch kandidátov na prezidenta USA, je znižovanie cien drahých liekov na predpis. Tri z piatich osobných bankrotov v Spojených štátoch majú na svedomí dlhy na zdravotnej starostlivosti, pretože ich krytie je stále nerovnomerné a na rozdiel od iných vyspelých krajín môžu farmaceutické spoločnosti slobodne určovať ceny. Odôvodňujú vysoké náklady na vysoké výdavky na výskum a vývoj a relatívne krátke trvanie patentových práv na celom svete. Napriek šoku pre americkú ekonomiku v rokoch 2008 až 2009 ceny drog naďalej rástli bez spomalenia.

USA sú v súčasnosti lídrom medzi vyspelými krajinami, pokiaľ ide o zdroje, ktoré investujú do zdravotného poistenia (17,1% HDP v roku 2014). Napriek tomu sú výsledky výrazne pod západnými štandardmi [1]: priemerná dĺžka života je nižšia, miera obezity dvojnásobná, detská úmrtnosť vyššia a medzi seniormi je vysoká prevalencia najmenej dvoch chronických ochorení.

Scenár s nižšími cenami liekov je krátkodobo nepravdepodobný

Federálna vláda považuje za ťažké kontrolovať cenu liekov (na rozdiel od európskych verejných systémov) kvôli roztriešteným platiteľom a nízkej vyjednávacej sile. Dostupná starostlivosť navyše pokrýva iba vývoj zdravotnej starostlivosti a nemá za cieľ znižovať ceny liekov.

Coface tak predpovedá dva scenáre cien liekov v USA.

Krátkodobý, Coface predpovedá do konca roku 2016 zvýšenie ceny o 9,3% (po 7,2% v roku 2015 a 8,5% v roku 2014), najmä v dôsledku vstupu na trh so špecializovanými liekmi, ktoré sú na trhu mimoriadne drahé. V tomto priaznivom kontexte pre farmaceutické spoločnosti Coface aktualizuje severoamerický farmaceutický sektor na „nízke riziko“.

Dlhý termín, za predpokladu, že dôjde k reforme systému (možnosť, o ktorej sa čoraz viac diskutuje), by potenciálny pokles cien mal pozitívny dopad na pacientov, ale znížil by ziskovosť výrobcov. Príkladom, ktorý ilustruje tento bod, je ten, ktorý súvisí s francúzskymi cenami (nachádzajúcimi sa v nízkom rozmedzí od tých, ktoré sa používajú v Európe) - ak by sa používali v Spojených štátoch, príjmy z lieku Harvoni by sa znížili o 45%.

Významný by bol aj vplyv na výskum a vývoj. Vzhľadom na to, že ceny uvedenia molekuly na trh sa pohybujú medzi 1 až 1,5 miliardami dolárov, zníženie cien by mohlo spôsobiť výrazný pokles výdavkov na výskum a vývoj. Dopad by bol ešte väčší, keby mala spoločnosť veľkú stopu v Európe (kde sa ceny stanovujú prostredníctvom systémov verejného zdravotníctva), a znížila by sa tak motivácia investovať do výskumu a vývoja.

[1] Priemerný ukazovateľ za 12 vyspelých krajín: Nemecko, Austrália, Kanada, Dánsko, Francúzsko, Japonsko, Nórsko, Nový Zéland, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, Švajčiarsko