Nadzvuková ekonomika: HDP Rumunska vzrástol za 18 rokov o 300%!

Autor: Valentin Vioreanu/Dátum uverejnenia: 21-10-2016 00:10

HDP na obyvateľa sa od roku 1998 zvýšil štvornásobne. Naša krajina je na ôsmom mieste na svete a na druhom mieste v Európe, pokiaľ ide o rýchlosť vývoja ekonomiky za posledné dve desaťročia.

Mnoho Rumunov má tendenciu považovať svoju krajinu za jedno z najnevhodnejších miest na dôstojný život. Tento článok nemá v úmysle poprieť množstvo dôvodov ich nespokojnosti. Je však spravodlivé vidieť celú polovicu pohára. Existuje napríklad aspekt Rumunska, ktorý máme tendenciu ignorovať alebo dokonca popierať, a to aspekt popredného člena klubu najvýkonnejších ekonomík sveta za posledné dve desaťročia.

Prinajmenšom to naznačujú suché údaje Svetovej banky, ktoré ukazujú, že hrubý domáci produkt na obyvateľa (upravený pomocou parity kúpnej sily - PPP, aby bolo porovnanie s inými krajinami čo najpresnejšie) sa v Rumunsku počas roka zvýšil štyrikrát 1998 - 2015 (respektíve o 303%). Sme teda na ôsmom mieste v najvyšších hodnotách PPP na obyvateľa na svete po piatich krajinách v Ázii a na Kaukaze (vrátane Číny), v jednej v Afrike (Rovníková Guinea, kde HDP vďaka nárastu ropných polí výrazne vzrástol). ) a jeden z Európy (Rusko). Na druhom konci zoznamu sú Stredoafrická republika (kde HDP na obyvateľa PPP klesol o 9% zo 657 USD v roku 1998 na 597 USD v roku 2015) a Zimbabwe a Spojené arabské emiráty, v oboch prípadoch o 12%. rovnaký rozsah (od 2 046 do 1 794 dolárov, respektíve od 80 000 do 70 000 dolárov).

Na kontinentálnej úrovni sme zjavne druhí v Európe a prví medzi členmi EÚ. Nachádza sa v tesnej blízkosti Rumunska (s troj- až 3,5-násobným rastom HDP za 18 rokov), Albánska, Bieloruska a pobaltských štátov a v oblasti 2,5 až trojnásobného rastu HDP na obyvateľa. PPP sú Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Moldavsko, Poľsko, Slovensko a Macedónsko. Najhoršie si v tomto smere počínali vo východnej polovici kontinentu medzi rokmi 1998 a 2015 Grécko (+51%), Cyprus (+68%) a Slovinsko (+95%). V západnej Európe sa hrubý domáci produkt na obyvateľa PPP vyvíjal najlepšie za posledné dve desaťročia v Írsku (+ 123%), Nórsku (+ 120%) a Nemecku (+ 90%), najhoršie v Taliansku (+ 46%) ), Island (+ 64%) a Spojené kráľovstvo (+ 68%).

Exportovať vzorky

Trvalý vývoj HDP bolo cítiť aj na úrovni ostatných ukazovateľov. Napríklad, ak sme v roku 1998 predali cezhranične tovar v hodnote osem miliárd dolárov ročne, v minulom roku bola jeho hodnota viac ako sedemkrát vyššia, respektíve 60 miliárd dolárov. 630% nárast objemu vývozu v tomto období umiestnil našu krajinu na pohodlné 13. miesto na svete (lídrom v rebríčku je Čína) a na tretie miesto v Európe (po Albánsku a Litve). A vzhľadom na to, že v prvých ôsmich mesiacoch roka vývoz naďalej pomerne rýchlo stúpal (asi o 4%), existuje veľká šanca pre našu krajinu, aby si udržala vedúce miesto v rebríčku aj po roku 2016.

Stále viac hlasov však poukazuje na to, že tento motor rastu vykazuje známky únavy. Napríklad v prvom polroku sa počet vozidiel predaných do zahraničia znížil v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 o 5% na 182 000 kusov. „Aby sa zachovala miera rastu vývozu v posledných rokoch, musí sa s rumunským tovarom obchodovať v iných oblastiach, ako je Blízky východ, Ázia, Afrika a Latinská Amerika, oblasti, kde dnes predávame hlavne agropotravinárske výrobky a nápoje, nábytok a iné výrobky nízkej a strednej kvality, “uviedol minister hospodárstva Costin Borc na stretnutí s vývozcami.

Ďalšou kapitolou, v ktorej sme za posledné dve desaťročia podnikli dôležité kroky, je kapitola o príjmoch. V roku 1996 bola podľa údajov Národného štatistického ústavu priemerná čistá mzda v ekonomike 321 000 lei (tj. Asi 104 dolárov). V minulom roku bola priemerná čistá mzda 1 848 nových lei (približne 462 dolárov podľa kurzu NBR). A posledné údaje (platné pre júl a august 2016) ukazujú, že vzostupný trend pokračoval, priemerná čistá mzda sa blížila k 2 080 lei (úroveň okolo 523 dolárov).

Je však potrebné povedať, že kúpna sila sa v uvedenom období nezvýšila štvor- až päťkrát. Podľa INS bol nárast 100% v porovnaní s rokom 1996 a 147% v porovnaní s rokom 1998 (respektíve priemerná mzda v roku 2015 nakupuje dva a dva a polkrát viac produktov a služieb ako pred dvoma desaťročiami). Je to tak preto, lebo veľká časť cien sa zvýšila dokonca aj v dolároch (k najväčšiemu zvýšeniu došlo v prípade cigariet, pohonných hmôt, verejných služieb a služieb).

Tiger Európy?

Nadpriemerný rast rumunskej ekonomiky bude pokračovať aj v tomto roku, čo ukazujú čiastkové údaje za prvý semester a všetky prognózy. Napríklad posledná správa Medzinárodného menového fondu upravila odhady vývoja rumunskej ekonomiky v tomto roku na 5%, zo 4,2%, keď sa v apríli odhadovalo zvýšenie HDP. Podľa predpovedí MMF tak Rumunsko v tomto roku zaznamená najvyšší ekonomický rast v Európe, za ktorým bude nasledovať Írsko (4,9%). Európa celkovo zaznamená hospodársky rast o 2% a rozvíjajúca sa Európa, región, do ktorého patrí aj Rumunsko, zaznamená nárast HDP o 3,3%. MMF však varuje, že po veľmi dobrom vývoji v roku 2016 bude v roku 2017 nasledovať spomalenie na 3,8%, čo je mierne nad 3,6% predstihom očakávaným v apríli. Aj napriek tomu bude mať Rumunsko v budúcom roku najvyššiu mieru hospodárskeho rastu v Európe, ktorá sa rovná Islandu.

Rovnaký dokument, ktorý vydal MMF, ukazuje, že domáca ekonomika má stále niekoľko dôvodov na znepokojenie. Odborníci fondu prehodnotili vývoj spotrebiteľských cien smerom nadol z mínus 0,4% na mínus 1,5%, takže Rumunsko a Bulharsko budú z hľadiska negatívnej priemernej ročnej inflácie na prvých miestach v EÚ. V roku 2017 by sa však miera inflácie vrátila na kladné hodnoty a dosiahla nárast o 1,7%.

Deficit bežného účtu zaznamenaný Rumunskom v roku 2016 by zároveň dosiahol na konci tohto roka 2% HDP a na konci roku 2017 2,8% HDP.

Ozývajú sa aj hlasy, že veľmi dobrý HDP je v skutočnosti založený na spotrebe a z dlhodobého hľadiska nie je udržateľný. Minister financií Anca Dragu chcel tejto vízii odporovať. „Ekonomický rast je udržateľný, založený na zálohe vo výške 15% investičných výdavkov, pričom v druhom štvrťroku sa realizuje 9% výstavba a je dosiahnutý v podmienkach zníženia tempa rastu v maloobchode. Obchodné služby zvýšili svoj rast zo 7,8% v prvom štvrťroku na 9,5% v druhom štvrťroku. To ukazuje, že rast nie je založený iba na spotrebe, ale aj na investíciách a že obavy z možného návratu do predkrízového obdobia sú neopodstatnené, “uviedla.