Deloitte: Investície do výskumu a vývoja, cesta z krízy vyvolanej COVID-19. Ako je na tom Rumunsko?

Materiál na vyjadrenie: Corina Simion, manažérka pre priame dane, a Alexandra Preda, konzultantka pre priame dane, Deloitte Rumunsko

Uprostred krízy vyvolanej pandémiou sa svetové ekonomiky zameriavajú na stimuláciu investícií do výskumu a vývoja s cieľom pomôcť na jednej strane vyriešiť zdravotnú situáciu (lieky, vakcíny, vysokovýkonné prístroje) a na druhej strane ekonomický rozvoj v doplniť vyčerpané rozpočty opatreniami prijatými na obmedzenie účinkov obmedzení uložených vo väčšine oblastí. Rumunsku sa však ťažko darí popularizovať ani existujúce zariadenia v tejto oblasti, aby k nim malo prístup viac daňových poplatníkov.

Mnoho európskych krajín uprednostňuje oblasť výskumu a vývoja prilákaním európskych fondov. Napríklad Francúzsko vyčleňuje päť miliárd eur spolufinancovaných z európskych zdrojov na stimuláciu výskumu a vývoja v oblasti medicíny, ako je vývoj vakcíny, liekov alebo lekárskeho vybavenia zameraného na potlačenie účinkov vírusu SARS-CoV-2. Tieto prostriedky sa majú poskytovať prostredníctvom niekoľkých druhov systémov financovania, a to aj vo forme daňových úľav.

Nemecko, ktoré nedávno zaviedlo finančné nástroje v oblasti výskumu a vývoja, tiež oznámilo, že zvýši ročnú hranicu hodnoty oprávnených výdavkov z dvoch na štyri milióny eur so spätnou účinnosťou od 1. januára 2020, čo môže priniesť zvýhodňujú spoločnosti až do výšky jedného milióna eur ročne.

Prečo to tiahne prístup fiškálnych zariadení v Rumunsku?

V Rumunsku sa výraz „výskum a vývoj“ často spomína v Národnom pláne investícií a hospodárskej obnovy, ktorý nedávno zverejnila vláda, v rôznych kontextoch, buď v súvislosti s rastom HDP, zlepšením digitalizácie v administratíve a ekonomike, zvýšením konkurencieschopnosti v bojovať proti vírusu SARS-CoV-2 a ďalším. Na druhej strane k daňovým zariadeniam, ktoré existujú už mnoho rokov, nie je dostatočný prístup z dôvodu praktických ťažkostí pri implementácii. Tieto zariadenia pozostávajú z ďalších odpočtov nákladov alebo oslobodenia od dane z príjmu, ako aj oslobodenia od dane z príjmu pre zamestnancov pracujúcich na výskumných a vývojových projektoch.

Medzi záujemcami, ktorí sa chceli uchádzať o tieto zariadenia, sa od začiatku vyskytla obava, že daňové úrady neuznajú tieto investície v podobe výskumných a vývojových aktivít. Táto obava bola odôvodnená skutočnosťou, že neexistoval žiadny mechanizmus na validáciu oprávnenosti týchto aktivít (potvrdzujúci, že investície, na ktoré sa zariadenie vzťahuje, spadajú do výskumnej a vývojovej činnosti), mechanizmus, ktorý bol implementovaný v máji 2019 prostredníctvom registra expertov. Aj keď však od založenia tohto registra uplynul viac ako rok, jeho používanie zostáva skromné, možno aj preto, že nie je jasné, ako je k nemu možný prístup, a najmä ako je možné zvoliť experta na overenie investície.

Preto musí byť tento register spopularizovaný medzi daňovými poplatníkmi ako spôsob validácie uplatňovania pomerne atraktívnych daňových nástrojov. Činnosť technických expertov je založená na medzinárodnej metodike vydanej Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Frascati Manual 2015) a v spolupráci s daňovými expertmi je možné tieto nástroje využívať správne a efektívne, aby z nich mohli mať úžitok daňoví poplatníci.