Metabolický syndróm, nový „tichý zabijak“

Zvýšenie obvodu brucha sa v posledných desaťročiach stalo alarmujúcim javom, ktorý je často spájaný s metabolickým syndrómom. Predstavuje a akumulácia rizikových faktorov vrátane brušnej obezity, hypertriglyceridémie, vysokého krvného tlaku, dyslipidémie a inzulínovej rezistencie, pričom metabolický syndróm sa považuje za nového „tichého zabijaka“, analógu hypertenzie v 70. rokoch.

V správe publikovanej v časopise Journal of Cardiovascular Pharmacology and Therapeutics autori opísali, ako nadváha prispieva k vzniku metabolického syndrómu, ktorý v súčasnosti ovplyvňuje 1 z 3 dospelých v USA, resp 40% dospelých vo veku od 40 rokov.

„Hlavnými faktormi, ktoré katalyzujú nástup metabolického syndrómu, sú nadváha a obezita, ktoré predčili fajčenie z hľadiska preventívnych príčin predčasnej smrti na celom svete, nielen v USA,“ uviedol Charles H. Hennekens, MD a hlavný autor štúdie redakčný.

Z dôvodu dosiahnutia optimálneho zdravia nesmie brušný obvod presiahnuť 102 cm u mužov, resp 88 cm v prípade žien. Autori tiež vysvetľujú ako viscerálne tukové tkanivo, primárne zodpovedný za centrálnu distribúciu obezity, podporuje uvoľňovanie voľných neesterifikovaných mastných kyselín z tukových zásob. Tieto lipidy sa následne hromadia v pečeni a svaloch, čo človeka predurčuje rezistencia na inzulín a dyslipidémia.
Tiež, viscerálne tukové tkanivo je endokrinná zložka so sekrečnou funkciou mnohých bioaktívnych molekúl nazývaných adipokíny s prozápalovou aktivitou, ktorý zhoršuje dysfunkciu tukového tkaniva a vedie k inštalácii metabolických komplikácií spojených s obezitou.

Autori prostredníctvom článku zdôrazňujú, že metabolický syndróm je často asymptomatický alebo nemá taký hlučný klinický obraz, ktorý by vyžadoval prezentáciu lekárovi, a preto je nedostatočne diagnostikovaná a často zostáva neliečený vhodné.

„Viscerálna adipozita klinicky koreluje so zvýšeným obvodom brucha, ktorý sa stal dôležitým prediktorom metabolického syndrómu, aj keď je index telesnej hmotnosti odstránený z rovnice,“ hovorí jeden z autorov Dawn H. Sherling. „Existujú pacienti, ktorí majú napriek svojmu normálnemu indexu telesnej hmotnosti zvýšené kardiometabolické riziko z hľadiska centrálneho rozloženia tukového tkaniva objektivizovaného obvodom brucha.“

V sekcii komentárov sú autori podrobnejšie dôležitosť čo najaktívnejšieho prijímania zdravých stravovacích návykov a správania v životnom štýle už od detstva, najmä teraz, keď sa veľa kardiometabolických porúch pripisovaných dospelým vyskytuje v čoraz mladšom veku. Predpokladá sa, že „súčasná generácia detí a dospievajúcich v USA bude mať od roku 1960 ako prvá omnoho vyššiu úmrtnosť ako ich rodičia, najmä na kardiovaskulárne choroby, srdcové choroby a mozgovú príhodu“.

„V Spojených štátoch zostanú kardiovaskulárne choroby hlavnou príčinou úmrtí v dôsledku obezity a fyzickej nečinnosti,“ tvrdí Hennekens. „Bohužiaľ, väčšina osôb postihnutých týmito chorobami využíva na kontrolu choroby takmer výlučne farmakologické zdroje, na úkor zmien životného štýlu. To všetko sa síce ukázalo, že a 5% zníženie počiatočnej hmotnosti a zahrnutie aspoň 20-minútovej chôdze do denného režimu by mohlo významne znížiť riziko akútnych kardiovaskulárnych príhod a smrti..„

Záver autorov upozorňuje na „Export“ amerického životného štýlu a stravovania, spolu s alarmujúcim nárastom vývozu tabaku v rozvojových krajinách celosvetové umiestňovanie kardiovaskulárnych chorôb do popredia príčin úmrtí.