Obezita, znečistenie, nerovnosť a COVID-19, zložky „búrky“, ktorá zvýšila počet úmrtí (The Lancet)

nerovnosť

Zlá výživa, znečistenie a ďalšie zdroje chronických chorôb, ktoré sa čoraz viac vyskytujú za posledných 30 rokov a ku ktorým sa pridáva nový vírus, sú podmienkami pre vznik „búrky“, ktorá viedla k miliónu úmrtí v dôsledku COVID-19, uvádza sa v správe zverejnenej v piatok denníkom The Lancet, ktorú citovala AFP.

„Interakcia látky COVID-19 s chronickými chorobami a ich rizikovými faktormi, vrátane obezity, hyperglykémie a znečistenia ovzdušia, za neustáleho celosvetového nárastu za posledných 30 rokov, vytvorila podmienky pre búrku, ktorá podnietila počet obetí vírusu COVID- 19 ”, uvádza sa v komuniké prestížneho britského lekárskeho časopisu.

ĎALŠIE SPRÁVY

13,65, miera infekcie COVID v Sibiu

Rada župy Sibiu schválila opravu rozpočtu župnej nemocnice. Zakúpi sa zdravotnícke vybavenie a prístroje za takmer 2,5 milióna lei

„Neprenosné choroby doteraz hrali rozhodujúcu úlohu pri miliónoch úmrtí spôsobených COVID-19 a budú naďalej ovplyvňovať celkové zdravie v každej krajine, aj keď sa pandémia upokojí,“ uviedol redaktor Richard Horton.

The Lancet pravidelne upozorňuje na metlu neprenosných chorôb spojených so životným štýlom (obezita, cukrovka, tabak, alkohol a iné). Vo svojej poslednej správe sa venuje problematike COVID-19. Svet podľa The Lancet čelí nielen pandémii, ale aj „syndrómu“, respektíve súhre viacerých zdravotných núdzových situácií. „Mnohé z rizikových faktorov a neprenosných chorôb študovaných v tejto správe súvisia so zvýšeným rizikom závažných foriem COVID-19, dokonca až smrťou,“ uviedol The Lancet.

„Na riešenie syndrómu chronických chorôb, sociálnych nerovností a COVID-19, tj interakcie viacerých epidémií, ktoré zvyšujú záťaž na zdravie už postihnutých populácií a zvyšujú ich zraniteľnosť, je potrebné prijať neodkladné opatrenia,“ varuje vedecký časopis.

V Európe podľa The Lancet priemerná dĺžka života za posledných 30 rokov neustále rástla, ale je nižšia ako priemerná dĺžka života pri narodení, čo znamená, že ľudia žijú dlhšie v zlom zdravotnom stave. Na starom kontinente sú neprenosné choroby zodpovedné za „viac ako 80%“ predčasných úmrtí a zhoršenia zdravia (merané podľa počtu stratených rokov). V roku 2019 boli hlavnými rizikovými faktormi v Európe hypertenzia (podľa odhadov spojená s približne 787 000 úmrtiami), užívanie tabaku (697 000), nesprávna strava (546 000), hyperglykémia (540 000) a obezita (406 000).

Lancet požaduje „veľké úsilie“ na zníženie týchto rizík prostredníctvom proaktívnych politík v oblasti verejného zdravia, podľa príkladu opatrení prijatých proti tabaku. „Expozícia tabaku sa od roku 2010 na celom svete znížila o takmer 10%, hoci v mnohých rozvinutých krajinách zostáva hlavnou príčinou úmrtí,“ uvádza sa v dokumente. (Agerpres)