Colonic Polyps

Všeobecný popis

Polypy sú vyčnievajúce útvary tráviacej sliznice, ktoré sa môžu vyskytnúť v hrubom čreve, žalúdku, pažeráku a tenkom čreve. Skutočnú prevalenciu polypov hrubého čreva je ťažké určiť, pretože sú bežnejšie v populáciách s diétou západného typu (hyperkalorická, bohatá na lipidy a bielkoviny a nízkym obsahom vlákniny).

Epidemiologické štúdie tiež preukázali pozitívnu koreláciu s alkoholom a fajčením. Vek je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje výskyt polypov: vyskytujú sa zriedka do 30 rokov (s výnimkou niektorých syndrómov rodinnej polypózy), avšak nad 50 rokov sa vyskytuje u asi 30% ľudí.

Genetické faktory môžu byť tiež zapojené do výskytu polypov, pričom zvýšený výskyt sa demonštruje u ľudí, ktorí sú prvými príbuznými pacientov s kolorektálnym karcinómom. Z tohto dôvodu sa u týchto ľudí odporúča kontrola kolonoskopiou, o 10 rokov skôr ako je vek príbuzného s diagnostikovaným kolorektálnym novotvarom.

príznak

Polypy hrubého čreva sú zvyčajne bez príznakov; Príležitostne sa môžu vyskytnúť príznaky, ako je krvácanie z konečníka (krvácanie zo stolice, najmä bezbolestné), ale aj hnačka alebo zápcha, ak sú polypy veľké a sú v sigmoidnom hrubom čreve alebo konečníku.

Krvácanie môže byť viditeľné makroskopicky alebo môže byť mikroskopické, čo vedie k pozitívnemu testu na krvácanie zo stolice (okultné krvácanie) alebo menej často k anémii z nedostatku železa. Niekedy môžu byť u obštrukčných objemných polypov prítomné subocluzívne prejavy.

Rádiografické a laboratórne vyšetrenia

Pretože väčšina polypov hrubého čreva je asymptomatická, zvyčajne sa detegujú rektálnym kašľom, flexibilnou rektosigmoidoskopiou, irigografiou, skríningovou kolonoskopiou (na prevenciu rakoviny hrubého čreva u asymptomatických jedincov) alebo virtuálnou kolonoskopiou.

Diagnostické

Z histopatologického hľadiska sú polypy hrubého čreva niekoľkých typov, najbežnejšie sú adenomatózne polypy. Jedná sa o premalígne lézie, ktoré môžu prechádzať do kolorektálneho karcinómu v rôznom časovom období, od 5 do 10 rokov.

Ak sa zistia počas kolonoskopie, mali by sa podstúpiť biopsiu, aby sa zistil typ polypu (ak je adenomatózny) a prítomnosť miernej, stredne ťažkej alebo ťažkej dysplázie (premalígna lézia).

Histopatologické vyšetrenie je nevyhnutné pre všetky vystrihnuté polypy, najmä pre veľké polypy. Biopsie umožňujú vyšetrenie obmedzeného množstva vzoriek tkaniva, oblasti s ťažkou dyspláziou alebo karcinómom in situ môžu byť mimo odobratej biopsie. Iba vyšetrenie polypu úplne vylučuje diagnózu malignity (alebo ukazuje, že ide o adenokarcinóm, ktorý mení následný terapeutický kurz).

Terapeutické správanie

Po diagnostikovaní musia byť nájdené polypy resekované, aby sa zabránilo riziku malignity v priebehu času, aj keď sa rakovinové bunky zvyčajne nenachádzajú v polypoch menších ako 2,5 cm.

Po resekcii (polypektómii) je nevyhnutne potrebná kontrolná kolonoskopia na kontrolu chýbajúceho tkaniva a na resekciu akýchkoľvek nových lézií.

Evolúcia, komplikácie, profylaxia

Kolorektálne novotvary sa vyvíjajú z už existujúcich adenómov, čo je proces, ktorý prebieha pomaly, približne do 5 rokov od stanovenia diagnózy.

Bolo to vidieť u pacientov, ktorí odmietli liečbu (polypektómiu) a následne diagnostikovali invazívny karcinóm na rovnakom mieste. Ďalej sa preukázalo, že profylaktickou polypektómiou adenómov znižuje výskyt kolorektálneho karcinómu.

Na včasné odhalenie kolorektálnych adenómov a na prevenciu alebo zníženie výskytu kolorektálneho karcinómu sa odporúča skríning u asymptomatických osôb:
- populácia so štandardným rizikom - ľudia nad 50 rokov bez rodinnej anamnézy kolorektálneho karcinómu - celková kolonoskopia alebo rektosigmoidoskopia po 5 rokoch s ročným testom na kultiváciu krvi
- vysokoriziková populácia - ľudia s príbuznými prvého stupňa s kolorektálnym karcinómom - kolonoskopia od veku 40 alebo 10 rokov skôr, ako je vek postihnutého príbuzného

Lekárske odporúčania

Pacient musí ísť na gastroenterológ na diagnostické, prípadne terapeutické endoskopické vyšetrenie.

Na základe výsledkov vyšetrenia a histopatologického vyšetrenia rozhodne, či má byť pacient odoslaný k všeobecnému chirurgovi a následne k onkológovi, alebo či sú potrebné iba kontrolné kolonoskopy.