Prištítna telieska scintigrafia

Väčšina z nás pozná existenciu štítnej žľazy. Rovnako dôležité ako to sú prištítne telieska, ktoré sú za nimi, v rade štyri, dva horné a dva dolné, ktoré sa podieľajú na fosfokalciálnom metabolizme prostredníctvom sekrécie paratyroidného hormónu (PTH).

Prištítne telieska sú vo všeobecnosti malé (

4 - 6 mm/2 - 4 mm/0,5 - 1 mm), ale je potrebné ich vizualizovať, pri poruche sa podstatne zväčšia.

Akákoľvek nerovnováha hormónu vylučovaného prištítnymi telieskami signalizuje dva možné typy chorôb: hyperparatyroidizmus (nadmerná sekrécia PTH), respektíve hypoparatyroidizmus (nedostatok PTH).

Hyperparatyreóza, nadmerná sekrécia PTH, je spôsobená výskytom adenómu, hyperplázie alebo paratyroidnej neoplázie alebo vtedy, keď renálny alebo bronchiálny karcinóm vylučuje ektopický PTH. Môže to byť primárne (adenóm prištítnych teliesok 80% prípadov, hyperplázia žliaz 20%, extrémne zriedkavý karcinóm), sekundárne (najbežnejší CKD) alebo terciárne (autonómna hyperfunkcia prištítnych teliesok po dlhodobej sekundárnej hyperparatyreóze).

Ďalším stavom prištítnych teliesok je hypoparatyreóza, nedostatok paratyroidného hormónu. Najčastejšie sa vyskytuje po chirurgickom odstránení štítnej žľazy a implicitne prištítnych teliesok.

Parathormónová scintigrafia je funkčná neinvazívna zobrazovacia technika, ktorá spočíva v intravenóznom podaní rádioaktívneho indikátora (rádiofarmaka) a následnom skenovaní oblasti záujmu na detekciu adenómov/hyperplázií a ich možných ektopických polôh.

Na scintigrafické vyšetrenie prištítnych teliesok sa v súčasnosti používajú dva 99m Tc-sestamibi (99m Tc-MIBI) a 99m Tc-tetrofosmínové rádioaktívne indikátory.

99m Tc-MIBI bude zachytený štítnou žľazou a prištítnou žľazou, ale má odlišný eliminačný proces, má rýchle „vyplavenie“ na úrovni štítnej žľazy a zostáva „v zajatí“ prištítnej žľazy.

99m Tc-tetrofosmín má vlastnosti podobné ako 99m Tc-MIBI, ale „premýva sa“ oveľa rýchlejšie, čo si vyžaduje získanie snímok v kratších intervaloch, aby sa zistili rozdiely v zachytení medzi tkanivom štítnej žľazy a prištítnymi telieskami.

Táto technika je ľahko vykonateľná, vyžaduje intravenózne podanie 20 mCi špecifického rádioaktívneho indikátora, po ktorom nasledujú akvizície v prednej cervikálnej oblasti, zobrazovanie po 5 minútach a potom po dvoch hodinách. Pretrvávanie ohniskových akumulácií na neskorých snímkach naznačuje prítomnosť lézií prištítnych teliesok (najmä adenómov). Ak sú na scintigrafických obrázkoch zistené abnormality, je možné vykonať skenovanie SPECT na detekciu akejkoľvek mimomaternicovej formácie.

Na vykonanie scintigrafie prištítnych teliesok je pacientovi dovolené konzumovať pravidelné jedlo a tekutiny. Odporúča sa, aby pacient uviedol, či vykonal CT vyšetrenie s kontrastom, ktoré môže ovplyvniť výsledok scintigrafie.

Scintigrafia prištítnych teliesok zostáva neinvazívnou a bezbolestnou technikou na detekciu patatyroidných patológií, najmä mimomaternicových adenómov prištítnych teliesok.

Scintigrafické vyšetrenie pomocou „metabolického“ rádiového snímača:

740 MBq (20 mCi) 99m Tc-tetrofosmín
Metóda vymývania na detekciu adenómu prištítnych teliesok - nákup 10 minút a 2 hodiny po injekcii

Metabolický rádioaktívny transportér:

740 MBq (20 mCi) 99m Tc- MIBI

Dr. Tipar Carmen Mihaela, špecialistka na nukleárnu medicínu, laboratórium nukleárnej medicíny, Ústredná vojenská pohotovostná univerzitná nemocnica „dr. Carol Davila ”Bukurešť

Podrobnejšie informácie môžete získať od pracovníkov laboratória nukleárnej medicíny na telefónnom čísle 021.319.30.51, pobočke 489 alebo na čísle 0787.301.262.