rehabilitácia

výkonu trestu

Predstava. Rehabilitácia je spôsob, ako možno odstrániť následky odsúdenia, a to zabezpečením integrácie bývalého odsúdeného do spoločnosti. Rehabilitácia však nezabezpečuje opätovné začlenenie do pozície, z ktorej bol odsúdený po odsúdení odvolaný, ani obnovenie stratenej vojenskej hodnosti.


Účinky.
Tento právny prostriedok funguje v prípade zákazov, strát a prepadnutí v dôsledku odsúdenia, tieto účinky sa však vyskytujú. iba pre budúcnosť. Účinky sa nevzťahujú na bezpečnostné opatrenia.

Existuje dva typy rehabilitácie:

II. Súdna rehabilitácia

I. Čo sa týka právna rehabilitácia, zasahuje ex offo pre odsúdenia nízkej závažnosti, ak sú splnené určité podmienky. Túto formu rehabilitácie môžu využívať fyzické i právnické osoby.

→ Podmienky právnej rehabilitácie v prípade fyzickej osoby:

  1. Odsúdenie by malo byť za čin nízkej gravitácie
  2. Uplynúť čas od výkonu alebo zániku výkonu trestu
  3. Odsúdený mať určité správanie

Odsúdením za skutočnosti s nízkou gravitáciou rozumieme:

  • Odsúdenie za pokutu
  • Tresty odňatia slobody nepresahujúce dva roky
  • Odsúdenie za trest odňatia slobody, ktorého výkon bol pod dohľadom pozastavený

Rehabilitácia podľa zákona sa môže týkať rozsudkov vynesených vnútroštátnym súdom aj rozsudkov vynesených v zahraničí, ale účinky ktorých sú uznané v Rumunsku, ako to ustanovuje zákon č. 302/2004 o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.

Musí to prejsť obdobie 3 rokov z výkonu trestu alebo od zániku výkonu trestu milosťou celkom alebo o zvyšku trestu predpísaním výkonu trestu.

Odsúdený musí mať určité správanie, menovite počas rehabilitačného obdobia nespáchať iný trestný čin. V rámci intervencie právnej rehabilitácie sa nevyžaduje, aby odsúdenému boli hradené súdne trovy ani aby si plnil svoje občianske povinnosti stanovené rozhodnutím o odsúdení.

mechanizmus ktorou sa uskutočňuje právna rehabilitácia, poskytuje čl. 528 ods. (1) Trestného poriadku: „Po splnení lehoty 3 rokov ustanovenej v čl. 165 Trestného zákona, ak sa odsúdený nedopustil iného trestného činu, orgán, ktorý vedie záznamy v registri trestov, z úradnej moci vymaže zmienky o treste uloženom odsúdenému.„

→ V prípade právnickej osoby, podmienky ktoré musí spĺňať, poskytuje čl. 150 Trestného zákona: „K rehabilitácii právnickej osoby dochádza podľa zákona, ak do 3 rokov odo dňa, keď bola pokuta alebo dodatočný trest vykonaný alebo považovaný za vykonaný, nespáchala žiadny iný trestný čin.“ “

Preto v prípade právnickej osoby prichádza do úvahy zákonná rehabilitácia pre akékoľvek presvedčenie, bez ohľadu na výšku uloženej pokuty.

Pojem rehabilitácia je rovnaký ako v prípade fyzickej osoby, a to, obdobie 3 rokov ktorá plynie odo dňa vykonania pokuty. Ak boli okrem hlavného trestu pokuty uplatnené ďalšie tresty, rehabilitačné obdobie začne plynúť odo dňa, keď boli tieto tresty vykonané alebo boli považované za vykonané.

Odsúdená právnická osoba musí mať aj a určité správanie - počas 3 rokov nespáchať žiadny iný trestný čin.

mechanizmus rehabilitácia sa poskytuje v čl. 528 ods. (2) Trestného poriadku a je to: „Po splnení lehoty 3 rokov ustanovenej v čl. 150 Trestného zákona, ak sa odsúdený nedopustil iného trestného činu, orgán, ktorý povolil vznik právnickej osoby, a orgán, ktorý právnickú osobu zaregistroval, z úradnej moci vypustia zmienky o treste uloženom právnickej osobe.

II. Čo sa týka súdna rehabilitácia, to sa poskytuje na žiadosť bývalého odsúdeného súdom po overení splnenia určitých podmienok. Tento typ rehabilitácie sa považuje za hlavný spôsob odstraňovania následkov odsúdenia.

  1. Zákonná rehabilitácia nezasiahla
  2. Termín rehabilitácie bol dodržaný
  3. Odsúdený mať určité správanie
  4. Bude uhradená v plnej výške súdne trovy a občianskoprávne náhrady

Pokiaľ ide o prvú podmienku, aby odsúdený požiadal súd o rehabilitáciu nezasahovať do právnej rehabilitácie. Rovnaké odôvodnenie však neplatí, pokiaľ ide o amnestiu, pretože jeho účinky sú pre bývalého odsúdeného menej priaznivé ako účinky rehabilitácie.

Lehoty na súdnu rehabilitáciu sú poskytované v čl. 166 ods. (1) Trestného zákona a líši sa v závislosti od dĺžky trvania uloženého trestu: „Odsúdeného možno na žiadosť súdu rehabilitovať po splnení nasledujúcich podmienok:

a) 4 roky, ak ide o trest odňatia slobody na viac ako 2 roky, ale nepresahujúci 5 rokov;

b) 5 rokov, ak ide o trest odňatia slobody na viac ako 5 rokov, ale nepresahujúci 10 rokov;

c) 7 rokov, ak ide o trest odňatia slobody na viac ako 10 rokov alebo o trest odňatia slobody na doživotie, zmenený alebo nahradený odňatím slobody;

d) 10 rokov, v prípade odsúdenia na doživotie považovaného za vykonaného v dôsledku milosti, splnenia premlčacej doby výkonu trestu alebo podmienečného prepustenia “.

Termín sa ustanovuje podľa hlavného trestu uplatneného na odsúdeného, ​​nie podľa skutočne vykonaného trestu, pretože by sa mohol znížiť v dôsledku čiastočnej milosti.

Odsek 2 toho istého článku ustanovuje možnosť súdnej rehabilitácie pre odsúdeného, ​​ktorý zomrel pred termínom rehabilitácie:.

Výpočet termínov rehabilitácie sa robí po nasledujúcom pravidelne:

  • Lehota sa počíta odo dňa, keď sa skončil výkon hlavného trestu, alebo odo dňa, keď uplynula;
  • V prípade odsúdených na pokutu lehota plynie od okamihu úplného zaplatenia pokuty alebo iného uhasenia jej vykonania;
  • Ak sa jedná o milosť, lehota sa počíta od dátumu konania o milosti, ak bolo k uvedenému dátumu konečné rozhodnutie o odsúdení, a v opačnom prípade od dátumu právoplatnosti rozhodnutia o odsúdení;
  • V prípade pozastavenia výkonu dohľadu pod dohľadom sa lehota počíta odo dňa splnenia termínu výkonu dohľadu.

Čo sa týka správanie odsúdeného, platia vysvetlenia zo zákonnej rehabilitácie - počas rehabilitačného obdobia sa odsúdený nedopustil iného trestného činu bez ohľadu na závažnosť trestného činu alebo formu viny, s ktorou bol spáchaný.

Posledná podmienka sa týka úplná platba súdnych trov a občianskoprávna škoda ktoré bol odsúdený povinný zaplatiť, pokiaľ nepreukáže, že ich nemal možnosť splniť alebo prípad, keď sa občiansky účastník vzdal náhrady. Inými slovami, sú oslobodené situácie, keď platba súdnych nákladov a náhrad škody nie je spôsobená zlým úmyslom odsúdeného.

Súd môže pripustiť žiadosť o rehabilitáciu, ak zistí, že sú splnené všetky podmienky uvedené vyššie alebo to môže odmietnuť inak.

mechanizmus ktorým sa rieši žiadosť o rehabilitáciu: Bývalý odsúdený predloží žiadosť príslušnému súdu (súdu, ktorý v prvom stupni posudzoval prípad, v ktorom sa požadovalo odsúdenie, pre ktorý sa žiada rehabilitácia), ak ku dňu podania žiadosti má bydlisko v zahraničí). Po jeho smrti môže žiadosť podať jeho manžel alebo jeho blízki príbuzní. Z dokumentov priložených k žiadosti vyplýva, že podmienky stanovené zákonom sú splnené. V určitom termíne súd, ktorý žiadosť predtým analyzoval, vypočuje prítomné predvolané osoby, závery prokurátora a bývalého odsúdeného a účinne preverí splnenie podmienok. O žiadosti rozhodne súd a proti rozsudku, ktorým sa rieši žiadosť o rehabilitáciu, sa možno odvolať do 10 dní od oznámenia. Rozhodnutie súdu, ktorý žiadosť rieši (hierarchicky nadriadený súd), je konečné.

Obnovenie žiadosti o rehabilitáciu sudcu - „(1) V prípade zamietnutia žiadosti o rehabilitáciu možno novú žiadosť podať až po uplynutí jedného roka, ktoré sa počíta odo dňa zamietnutia žiadosti konečným rozhodnutím.

(2) Podmienky uvedené v čl. 168 musí byť splnená aj v období pred novou žiadosťou. ““

V situácii, keď sa po priznaní súdnej rehabilitácie zistilo, že odsúdený spáchal v rehabilitačnom období trestný čin, čl. 171 Trestného zákona to ustanovuje rozhodnutie súdu bude zrušené.

  1. Constantin Mitrache, Cristian Mitrache - rumunské trestné právo - všeobecná časť, Universul Juridic, 2014 (s. 512-524)
  2. Trestný zákon (články 165 - 171)
  3. Trestný poriadok (čl. 527-537)