Rusko bude skutočným porazeným v novej americko-čínskej studenej vojne?

Autor: Bogdan Ungureanu/Dátum uverejnenia: 03-05-2020 09:05

skutočným

Čína sa ocitla v medzinárodnej izolácii po potlačení študentských protestov na Námestí nebeského pokoja v roku 1989. Násilné potláčanie protestov viedlo k rozsiahlemu odsúdeniu na Západe a krátko nato uvalili USA a Európska únia na zbrojné embargo. Čína, ktorá zostáva v platnosti dodnes.

V nasledujúcich rokoch si Peking našiel nečakaného partnera v postkomunistickom Rusku. Rozpad Sovietskeho zväzu finančne zničil ruský zbrojný priemysel, čo spôsobilo veľkú túžbu obchodovať s ekonomicky stúpajúcou Čínou. V nasledujúcom desaťročí Čína v rámci svojho programu vojenskej modernizácie kúpila ruské stíhačky a raketové systémy a stala sa najväčším ruským zákazníkom v oblasti zbraní.

O tridsať rokov neskôr by mohla nová kríza opäť spojiť Čínu a Rusko. Vypuknutie jedinečného kmeňa koronavírusu v čínskom priemyselnom centre Wuhan sa v posledných mesiacoch vyvinulo do globálnej a ekonomickej depresie, ktorá spôsobila medzinárodnú krízu proti Číne. Uprostred nedávnych nepokojov bolo Rusko medzi niekoľkými národmi, ktoré sa postavili na stranu Číny proti kritike zo všetkých strán. So súčasnou globálnou zdravotnou krízou, ktorá sa stáva čoraz geopolitickejšou, hľadajú Moskva a Peking vzájomnú podporu. Pandémia koronavírusov zasiahla v posledných mesiacoch globálny obraz Číny, ako aj jej obchodné záujmy v zámorí a krajinách.

USA boli lídrom tých, ktorí podporili obvinenia proti Pekingu, pričom Trumpova vláda z vypuknutia viny vinila Čínu a rastúci počet republikánskych senátorov hrozí prijatím reštriktívnych právnych predpisov proti ľudovej republike. Mnoho európskych vlád obvinilo Čínu z pokusu o využitie krízy na politický zisk a zo zaslania chybného testovacieho zariadenia.

Niekoľko silných ázijských spoločností na druhej strane začalo proces zmien s cieľom znížiť svoju závislosť od Číny. Začiatkom tohto mesiaca Japonsko oznámilo, že poskytne finančné stimuly domácim spoločnostiam na presun výroby späť do Číny. India zavádza nové obmedzenia zahraničných investícií, aby zabránila čínskym kupujúcim v „oportunistickom prevzatí“ jej spoločností.

V tejto súvislosti sa Rusko ukázalo ako jeden z najmenej a najhlasnejších obrancov Číny na globálnej scéne. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov odsúdil žiadosť Číny o vyplatenie náhrady škody spôsobenej pandémiou koronavírusov za „neprijateľnú“ a šokujúcu. „Mám vlasy rozstrapatené, keď také veci začujem,“ povedal ruský diplomat. Ruský prezident Vladimir Putin tiež počas telefonického rozhovoru s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom 16. apríla označil myšlienku, že Čína nekonala dostatočne rýchlo, aby zabránila pandémii, za „kontraproduktívnu“.

Ruský vodca zašiel o krok ďalej a ocenil „dôslednosť a účinné opatrenia“, ktoré čínske orgány podnikli v boji proti vírusu, a uviedol, že kríza slúžila ako „ďalší dôkaz osobitnej povahy úplného rusko-čínskeho strategického partnerstva“. Okrem toho, zatiaľ čo iné krajiny nedávno prerušili hospodárske vzťahy s Pekingom, Moskva sa usilovala o ich posilnenie. V stredu Kremeľ oznámil, že udeľuje povolenie ruskému Národnému fondu pomoci, aby začal investovať do čínskeho jüanu a čínskych vládnych dlhopisov.

Ruská vláda tiež pokračuje v nových veľkých projektoch s Čínou, keď pandémia ustúpi, vrátane nového plynovodu do Číny a ambicióznej novej železnice, ktorá by spájala prístavy v Severnom ľadovom oceáne a Indii. Peking sa rozhodol, že s poklesom svetových cien nakúpi viac ruskej ropy. Čínsky dovoz ruskej ropy v marci stúpol o 31 percent oproti predchádzajúcemu roku, informovala agentúra Reuters. Nákupy čínskej ropy pomáhajú ruským ropným spoločnostiam udržať sa na hladine uprostred klesajúceho dopytu po koronavírusoch v Európe.

Záujem Ruska o užšie vzťahy s Čínou nie je žiadnou novinkou. Od roku 2014 Moskva aktívne dvorí Pekingu, aby pomohol vyrovnať tlak Západu. Účinkom pandémie však teraz bolo ďalšie presvedčenie Ruska, že Čína je budúcnosť, uviedol Alexey Maslov, riaditeľ Ďalekovýchodného študijného ústavu Ruskej akadémie vied.

„Čína sa považuje za krajinu, ktorá nielenže porazila koronavírus, ale úspešne prekonáva aj ekonomické ťažkosti,“ uviedol. „Navyše mnohí očakávajú, že Čína začne aktívne rozširovať svoj vplyv a presadzovať nový geopolitický model, akonáhle bude čeliť svojim vnútorným výzvam.“

Maslov tvrdil, že Čína bude potrebovať silného partnera, ako je Rusko, ktorý jej pomôže dosiahnuť globálne ambície po koronavíruse, najmä v kontexte rastúceho tlaku USA. Pre Národný záujem povedal, že Moskva môže následne využiť pákový efekt na získanie podpory Pekingu pre svoje geopolitické iniciatívy. Čína tiež skúma väčšiu spoluprácu s Ruskom. Ak sa vzťahy s Washingtonom budú naďalej zhoršovať, Peking bude klásť ešte väčší dôraz na rozvoj hospodárskych vzťahov s Moskvou, uviedol Xin Zhang, expert na čínsko-ruské vzťahy na Šanghajskej východočínskej normálnej univerzite.

„Ak sa oddelenie platieb [medzi USA a Čínou] stane realitou, potom bude Čína považovať Rusko a Euráziu za potenciálne ciele reštrukturalizácie svojich priemyselných výrobných reťazcov,“ uviedol. Xin poznamenal, že konkrétnou oblasťou, v ktorej Rusko a Čína pravdepodobne urýchlia svoju spoluprácu po koronavíruse, je de-dollarizácia. V posledných rokoch prijali obe krajiny určité kroky na zníženie dôvery v americký dolár, avšak nízky záujem Pekingu o tento postup značne spomalil pokrok. Xin uviedol, že rastúce napätie s USA to zmení.

Niektorí moskovskí analytici sa však obávajú, že by Rusko mohlo ukončiť novú americko-čínsku studenú vojnu. Hoci Rusko v minulosti ťažilo zo zvýšeného napätia medzi Washingtonom a Pekingom, nedávny vývoj zájde príliš ďaleko, varoval Dmitrij Suslov, profesor medzinárodných vzťahov na Vysokej škole ekonomickej na Moskovskej národnej výskumnej univerzite.

„Pokračujúca eskalácia americko-čínskej konfrontácie predstavuje pre Rusko vážne výzvy, pretože čím bude vážnejšia, tým bude na Rusko vyvíjaný tlak, aby si vybral stranu, ktorú však nechce robiť,“ uviedol. Suslov dodal, že čoraz agresívnejšia zahraničná politika Číny je pre Moskvu ďalším zdrojom obáv. Uprostred pandémie koronavírusov prijal Peking novú značku „diplomacie vlkov“, čo je prístup, ktorý viedol k zapojeniu mnohých čínskych veľvyslancov do hostiteľských krajín.

„Zdá sa, že pre mnohých ruských pozorovateľov koronavírus zničil ďalšie politicko-psychologické obmedzenia zahraničnej politiky Číny - také, ktoré bránili Číne v presadzovaní sa ako modelu pre ostatných a presadzovaní sa ako globálny vodca,“ uviedol Suslov. V poslednom desaťročí Rusko a Čína požadovali „zásadu nezasahovania“ do vnútorných záležitostí ostatných. Ich spoločná averzia k úsiliu Spojených štátov o podporu globálnej demokracie skutočne slúžila ako spoločný kľúčový bod pre tieto dve krajiny. Suslov však varoval, že uponáhľaná Čína môže nakoniec požadovať, aby Rusko nasledovalo tento príklad.

Rusko doteraz s obdivom sledovalo boj Číny proti koronavírusom. Triumfalizmus, ktorý predvádza Peking, môže tieto vrelé pocity zmeniť na nevôľu?