Som slabý. Niečo iné?

Ako niektorí z vás veľmi dobre vedia, dolupodpísaný nie je vôbec veľmi dobre urobený človek (v tom zmysle, že vláknina ma nenúti skákať a zdá sa, že sa niekde tuk neobjaví), nikdy nebojuje s kilami navyše a môže dokonca jesť koľko chce, pretože váhový limit je stále niekde pod 63 kilogramami.

Ani raz ma neurobili vychudnutým, kostrovým chodcom, štiepkovačom, štiepkovačom, špáradlom alebo čímkoľvek iným. Pre mňa to už nie sú urážky, už sú to ... nepodložené výroky o mne, ľuďoch, ktorí sa prebudia na rozhovor, len aby si ich niekto všimol, ma neurážajú, ale preto, že ich šedá hmota nedokáže viac. Som zvyknutý na túto myšlienku, ale stále je veľa takých, ktorí nie. A je mi ich skutočne ľúto.

Neviem ako vy, ale ja sa naozaj nehanbím vyzliecť si tričko na športovej hodine ani nikde inde, nehanbím sa ísť na pláž a len tak sedieť v slipoch a naozaj sa vôbec necítim obmedzený tým, že že moje rebrá sú viditeľné alebo že vyzerajú podvyživené z ľubovoľného uhla, ktorý by si sa na mňa pokúsil pozrieť.

Toto som ja! Mám rýchle popáleniny (niektorí hovoria) a nemôžem pribrať, pretože moje telo nehromadí tuk, ale ho odbúrava (možno mi to v doterajšej kariére športovca pomohlo, kto vie?). Vo veku 30 rokov som si istá, že budem hrdá na svoje veľké bruško, to je isté. Každopádne, aj keď ho nemám, spôsob, akým vyzerám, ma za seba nikdy nebude hanbiť.

Naozaj nechápem tých, ktorí sa veľmi snažia skryť, ako vyniknú ich tvary alebo nie. Pomáha im táto vec v spoločenskom živote? Je nezmysel meniť štýl oblečenia, len aby si nevšimol, ako v skutočnosti vyzeráš. Momentálne na nikoho neútočím, ale považujem za úplne detské nosiť voľné tričká a nohavice po kolená, len aby svet nevidel, že sa nedá pribrať.