Totálne zemetrasenie v Nemecku! Kto vedie v skutočnosti najmocnejšia krajina v Európe

Autor: Leonard Bădilă/Dátum uverejnenia: 18-09-2020 15:09

Politický vplyv obyvateľstva tureckého pôvodu v Nemecku je jedným z parametrov, ktoré treba brať do úvahy pri interpretácii ambivalentného postoja Berlína k grécko-tureckému napätiu.

Rok pred voľbami a koncom štvrtého funkčného obdobia Angely Merkelovej ako kancelárky vedie kríza medzi Aténami a Ankarou komplikované okolnosti pre politickú rovnováhu Nemecka. Postoj nemeckej vlády bol vnímaný ako nepretržité úsilie o udržanie ekvidistance na jednej strane z dôvodu úlohy stať sa sprostredkovateľom, na druhej strane z dôvodu politického vplyvu, ktorý má turecký faktor podľa povahy situácie.

A to na jednej strane z dôvodu dvojstranných hospodárskych vzťahov a na druhej strane z dôvodu úlohy obyvateľstva tureckého pôvodu a toho, ako môže ovplyvniť politický vývoj v Nemecku aj Turecku. Túžba ponúknuť Grécku skutočnú solidaritu v rámci EÚ však zostáva, píše sa na tovima.gr

V súčasnosti žijú v Nemecku asi 3 milióny ľudí tureckého pôvodu. Asi polovica z nich má volebné právo vo svojej domovine. V referende z roku 2017, v ktorom sa Tayyipovi Erdoganovi podarilo prejsť ústavnými zmenami a získať absolútnu politickú nadvládu, percento Turkov v Nemecku, ktorí hlasovali „za“, vzrástlo na asi 65%. Toto percento bolo oveľa vyššie ako celkové (limitné) percento 51,2%, s ktorým Erdogan vyhral referendum.

Väčšina z tejto tureckej populácie v Nemecku sú suniti, čo je prvok, ktorý turecký prezident efektívne využil. Podľa politických analytikov mechanizmus tureckej vládnucej strany AKP podrobne študoval a analyzoval rôzne prvky, napríklad miesta pôvodu tureckých prisťahovalcov, a vytvoril siete v ich súčasných bydliskách. Tieto analýzy ukazujú, že väčšina podporovateľov Erdogana v Nemecku pochádza hlavne z oblastí Turecka, ktoré sa považujú za volebné bašty AKP.

Hlasujte za Erdogana a strednú ľavicu

Zároveň má v Nemecku volebné právo viac ako 1 milión občanov tureckého pôvodu. Najsilnejšou stranou v tejto skupine voličov je tradične SPD s percentami, ktoré napriek poklesu v posledných rokoch presahujú 35%, zatiaľ čo sila CDU sa zvýšila na približne 30% a za zelených hlasuje približne 15%.

Volebné správanie Turkov v Nemecku je zvláštne a je predmetom štúdia mnohých nemeckých think-tankov a ústavov. Vzhľadom na Erdoganov islamistický obrat považujú nemeckí politickí analytici za paradoxné, že v Nemecku väčšina Turkov volí stredoľavé alebo ľavicové strany a zostáva „verná“ neo-osmanským názorom tureckého prezidenta v tureckých voľbách.

Tieto údaje tvoria parameter, ktorý do veľkej miery vysvetľuje aspekt turecko-nemeckých vzťahov. Ovplyvňujú nielen hospodárske a obchodné vzťahy, investície alebo historické vzťahy týchto dvoch krajín, ale aj priamy zásah občanov tureckého pôvodu do politického vývoja v Nemecku. Od začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia vytvoril závratný rast populácie tureckého pôvodu v oboch krajinách faktor obojsmerného politického vplyvu. Stačí povedať, že v roku 1961 žilo v Nemecku iba 6 800 občanov Turecka a v nasledujúcich desaťročiach, spolu s druhou a treťou generáciou, ich dosiahli takmer tri milióny.

Dôležitá je aj hospodárska činnosť týchto skupín. Na začiatku minulého desaťročia pôsobilo v Nemecku asi 80 000 tureckých spoločností, ktoré zamestnávali asi pol milióna pracovníkov a celkový obrat 40 miliárd eur.

Vplyv v Severnom Porýní a v prípade Bavorska

V období pred nemeckými voľbami do roku 2021 získava vplyv tejto skupiny obyvateľstva zvláštnu váhu. V tejto súvislosti je rozhodujúcim faktorom geografické rozloženie tureckých občanov alebo nemeckých občanov tureckého pôvodu. 33,4% z nich žije v Severnom Porýní-Vestfálsku, 17,3% v Bádensku-Württembersku, iba 13,1% v Bavorsku, nasledujú menšie skupiny v ostatných štátoch.

Na základe toho, o čom sa v Nemecku v tomto období diskutuje, sa zdá, že kresťanský demokrat Armin Laschet, predseda vlády Severného Porýnia-Vestfálska, kde žije väčšina občanov Turecka alebo Turecka, má veľkú šancu. Je pochopiteľné, že za týchto podmienok bude hrať dôležitú úlohu turecký faktor.

Medzi možných kandidátov patrí bavorský kresťansko-socialistický predseda vlády Markus Söder. V tomto štáte je turecké obyvateľstvo zjavne menej početné, zatiaľ čo migračná politika CSU je úplne iná.

Momentálne je však spochybňovaná dynamika bavorského premiéra a jeho schopnosť uspieť v Angele Merkelovej. Kandidát CSU napokon nikdy nezvíťazil vo voľbách do Bundestagu, o čo sa pokúšali Franz Josef Strauss a Edmund Stoiber.