Trump by bol rád, keby USA vystúpili z NATO: New York Times

Prezident Donald Trump, minister zahraničných vecí Mike Pompeo (vľavo) a poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton (vpravo) na summite NATO v Bruseli 12. júla 2018

Článok zverejnený v New York Times spôsobil zimomriavky mnohým vysokým vládnym úradníkom USA, diplomatom a stratégom ministerstva zahraničia.

Tento článok potvrdzuje, počnúc diskusiami s dôležitými ľuďmi v administratíve, čo sa javilo ako fáma, takže by to bol najväčší dar, ktorý dostane Putinovo Rusko: Donald Trump by bol rád, keby USA vystúpili z NATO, čo by de facto znamenalo zničenie Severoatlantickej aliancie, ktorá za posledných 70 rokov zaisťovala bezpečnosť Západu.

New York Times hovoril s vysokými predstaviteľmi, ktorí potvrdili, že Trump v priebehu roku 2018 opakovane spomínal možnosť vystúpenia z NATO, organizácie, ktorú kritizoval už od predvolebnej kampane.

To ďalej posilňuje podozrenie z dôvodov, ktoré viedli Trump k tomu, aby zakryl akékoľvek stopy toho, o čom diskutoval s Putinom na ich bilaterálnych stretnutiach, napríklad v Hamburgu a Helsinkách.

To podnietilo FBI k začatiu vyšetrovania v roku 2017 s cieľom zistiť, či Trump slúži záujmom Ruska. Trump v pondelok, keď odchádzal z Bieleho domu, označil bývalých šéfov FBI a spravodlivosti za „známe kanály“ a „špinavých policajtov“.

Samozrejme, v nedávnom úvodníku si ten istý vplyvný New York Times položil otázku: „Kto hovorí za Ameriku?“

Ale bola tu iba otázka schopnosti Trumpa uskutočňovať súdržnú politiku a skutočnosť, že po každom jeho impulzívnom tweete, ktorý systematicky šokuje alebo vystraší, musia Trumpovi poradcovia, ako napríklad John Bolton, diskrétne zasiahnuť, aby katastrofu napravili. diplomatický. Tak to bolo v prípade úplného neočakávaného oznámenia o stiahnutí amerických vojakov zo Sýrie. John Bolton musel okamžite ísť upokojiť náladu do Izraela a sprevádzal Trumpov rozkaz za podmienok, ako je definitívne zničenie Islamského štátu a záruky z Turecka, že nebude útočiť na amerických kurdských Kurdov, čo je jasné. že americké špeciálne sily tam zostanú ešte mnoho rokov.

Trump v nedeľu svojim rozporuplným spôsobom na Twitteri pohrozil „ekonomickou devastáciou Turecka“, ak zaútočí na kurdské sily v Sýrii.

Myšlienka vystúpenia USA z NATO má však úplne odlišné geopolitické dôsledky. Samozrejme, technicky a právne, nič nie je nemožné: teoreticky sa každý z 29 členov Aliancie môže podľa čl. 13 Washingtonskej zmluvy s ročnou výpovednou lehotou. Jeden rok by Kongresu poskytol čas na zvrátenie takého potenciálneho Trumpovho rozhodnutia.

Z hľadiska imidžu a politickej klímy by však boli účinky katastrofálne, a to aj z dlhodobého hľadiska. Samozrejme, európski spojenci si zvykli na Trumpovy tirády, ktoré od nich naliehajú, aby platili viac za obranu, ku ktorej sa zaviazali. Všetky krajiny NATO vrátane Rumunska sa zaviazali zvýšiť vojenské výdavky na 2% HDP. Trump by chcel dokonca prinútiť všetkých, aby utratili 4% HDP, tak ako to robia USA, ale to by bolo príliš veľa naraz, najmä v prípade krajín ako Nemecko, ktoré dnes na obranu sotva prekročí 1% HDP.

Po stretnutí s Putinom v Helsinkách, ktoré sa konalo minulý rok, sa Trump v rozhovore pre Fox News pýtal, či má pre jeho syna cenu ísť a zomrieť za Čiernu Horu.

NATO tiež označil za zastaranú (zastaranú) organizáciu a so všetkou pravdepodobnosťou vyhlásil, že „agresívni Čiernohorci“ by nás všetkých mohli zastreliť v tretej svetovej vojne. Týmto spôsobom sa zdalo, že spochybňuje dokonca aj článok 5 zakladajúcej listiny NATO, ktorý zabezpečuje kolektívnu a vzájomnú obranu členov.

Doteraz sa však európski spojenci snažili napredovať, a to bez ohľadu na Trumpovy neodolateľné a nepredvídateľné tweety. Verejným oznámením prezidenta USA, že by chcel vystúpiť z NATO, by bolo, ako pre New York Times uviedol bývalý najvyšší veliteľ síl Aliancie (ktorý je podľa dohody vždy vysoko postaveným Američanom) admirál James G. Stavridis „Geopolitická chyba epických rozmerov“.

„Samotná skutočnosť diskusie o myšlienke vystúpenia z NATO - nehovoriac o jej zavedení do praxe - by bola pre Putina darom storočia,“ uviedol admirál Stavridis.

Rusko zvýšilo úsilie o oslabenie NATO, najmä po anexii Krymu a intervencii na ukrajinskom Donbase v roku 2014.

Pôvodne, píše New York Times, si úradníci okolo Trumpa nemysleli, že to myslí vážne, keď sa dovolával odchodu z NATO. K tejto myšlienke sa však v roku 2018 viackrát vrátil.

Zásadný okamih bol na samite NATO v Bruseli v júli 2017, keď uprostred prejavu Angely Merkelovej Trump vstal a opustil miestnosť. V šokovanom tichu, ktoré nasledovalo, sa Trump pred odchodom zastavila za Merkelovou a na všeobecnú úľavu ju označila za „veľkú vodkyňu“.

Z tohto hľadiska je potrebné vnímať iniciatívu Macron-Merkelová zameranú na urýchlenie konsolidácie európskych vojenských štruktúr. Vedúci predstavitelia EÚ už jednoducho nemajú jednoduché, na prvý pohľad prirodzené presvedčenie, že Amerika, historický spojenec, opäť skočí na obranu starého kontinentu.