Vírus fašizmu je vzdialený len jedno kliknutie

Pandémia pominie, ale jej zárodky ovplyvnia svet zajtrajška.

Koronavírusová stopa zostane viditeľná v globálnej spoločnosti aj po vypuknutí epidémie s možnými fatálnymi následkami.

A najhorším zárodkom, ktorý nám COVID-19 môže preniesť, je oživenie fašizmu.

Nárast fašizmu v rokoch 1920-1930 podporovala deštrukcia a chudoba vyvolaná prvou svetovou vojnou a potom veľká hospodárska kríza z rokov 1929-1933.

Zdá sa, že demokracia je zapletená do sterilných debát, ďaleko od problémov ľudí. Radikálne riešenia, šovinizmus a hľadanie obetných baránkov sa preto stali atraktívnymi pre rastúcu časť populácie.

Hitlerova národnosocialistická strana sa stala najpopulárnejšou v Nemecku s takmer 45% hlasov v marci 1933. V Taliansku, ktoré bolo vojnou vážne zasiahnuté, sa síce moci už v roku 1922 ujal jeden z veľkých víťazov Mussoliniho fašistická strana.

Podobné hnutia sa rozšírili po Európe (od Rumunska (niekoľko, nielen légie)), Grécka, Juhoslávie až po Francúzsko, Španielsko alebo Spojené kráľovstvo.

Hospodárska kríza, ktorá bezchybne zasiahne epidemiologickú priehradu, môže slúžiť ako katalyzátor nového typu extrémizmu. Už v roku 1935 americký ekonóm David J. Saposs definoval fašizmus ako politické vyjadrenie strednej triedy alebo populizmus, antikapitalistický a antikomunistický.

V roku 2020 by z aspektov neofašizmu mohol byť pravdepodobne protizápadný smer, zvrchovanosť EÚ a autoritárstvo. Od 80. rokov sa radikálna alebo extrémna pravica v západnej Európe zameriavala na nativistický a ochranársky diskurz.

Krajná ľavica zase globálne odsudzuje globalizáciu. Rovnako ako v 30. rokoch 20. storočia tieto dva extrémy spoločne narúšajú priestor demokratickej debaty.

Klasický populizmus kontrastoval medzi cnostnými ľuďmi a skorumpovanými elitami. Mal za cieľ chrániť nižšie triedy pred dravosťou vyššej triedy. Moderný populizmus mobilizuje oslabenú strednú triedu proti výsadám nižších vrstiev (príjemcovia sociálnych dávok, pomoc prisťahovalcom alebo utečencom, cudzinci, ktorí monopolizujú nízko kvalifikované pracovné miesta alebo si vyžadujú zvláštne fyzické úsilie).

Prečo by pandémia COVID-19 mohla byť zlomovým bodom ?

Pretože extrémne preventívne opatrenia prijaté demokratickými vládami nedobrovoľne podporili fantázie nepriateľov otvorenej spoločnosti: uzavreté hranice, armáda v uliciach, masívne štátne zásahy do ekonomiky, požiadavky súkromných ekonomických kapacít, pozastavenie splátok úverov.

Dohľad nad občanmi elektronickými prostriedkami, a to aj prostredníctvom umelej inteligencie, presahuje limity stanovené ústavným rámcom. Individuálne slobody sú značne obmedzené.

Pandorina skrinka bola otvorená. Nepriatelia globalizácie, kritici EÚ, antikapitalisti, nostalgici komunizmu sa budú radovať, keď sa preukážu účinnosť sociálnych dištancov.

Tvrdiť to nebudú EÚ, ale zvrchované štáty prostredníctvom hraničnej kontroly a intervenčnej politiky, ktoré dokázali túto hrozbu odstrániť.

Pavučina propagandy na pozadí pandémie

Už agresívna proruská a pro-čínska propaganda si tká web na sociálnych sieťach a vo západnom virtuálnom priestore, ale aj na západnom Balkáne či v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu vo Východnom partnerstve.

„Čína a Rusko sú úspešné v boji s neviditeľným nepriateľom, Západ tápa, zatiaľ čo ľudia umierajú, neexistuje európska solidarita, každý je sám za seba“ - to sú posolstvá, ktoré sa intenzívne propagujú vo všetkých jazykoch.

Cieľom týchto kampaní je podkopať dôveru západnej verejnosti v jej národné a nadnárodné inštitúcie (EÚ, NATO), podnietiť sociálnu nespokojnosť a vytvoriť alebo prehĺbiť zlyhania spoločnosti v rôznych témach.

A v spoločnosti existujú rozdiely, od postojov k EÚ až po otázky, ako sú migračná alebo azylová politika, definícia rodiny alebo manželstva, vakcíny alebo sociálna pomoc.

Debata je kvasom demokracie.

Prirodzené sú rôzne uhly pohľadu, rovnako ako konfrontácia medzi nimi. Ich použitie internými alebo externými aktérmi na narušenie ústavného poriadku je však neprijateľné.

Posledné voľby do Európskeho parlamentu v máji 2019 znamenali historický úspech protisystémových hnutí, od vážených euroskeptikov po neredukovateľných eurofobov, pravých alebo ľavých.

Mnoho z týchto strán v posledných rokoch zmiernilo svoju rétoriku (jedným príkladom je Rassemblement National vo Francúzsku, ďalším Jobbik v Maďarsku, ktoré majú zvoliť dva prípady zo Západu aj z bývalého komunistického bloku), len aby sa dostali z izolácie na odsúdením ich extrémistických postojov a prilákaním menej radikálnych voličov.

Konšpiračná rétorika sa ale stala samozrejmosťou, najmä online, a stala sa samozrejmosťou.

Demokratizácia informácií podporovaná sociálnymi sieťami, diskusnými fórami, online skupinami a inými virtuálnymi zdrojmi vytvorila ekosystém vedúci k dezinformáciám a podvracaniu.

K úspechu falošných správ prispieva aj oslabenie kvalitnej tlače, ktorej ekonomický model je ťažko zladiteľný s bezodplatnosťou.

Odstredivá tendencia časti demokratických voličov nie je nová. Krízy to urýchľujú a atomizácia súčasnej spoločnosti je ďalším priaznivým faktorom.

Aktéri, ktorí majú záujem o oslabenie západnej súdržnosti, a to na úrovni euroatlantickej (NATO) a európskej (EÚ) solidarity, ako aj na úrovni príslušných spoločností, nachádzajú v pandémii ideálny katalyzátor propagandy.

Verejnosť je väčšinou rozptýlená od každodenných povolaní a obsedantne zameraná na záhadný vírus. Vyhradené vedecké vysvetlenia sú vyvážené konšpiračnými teóriami.

Vaše malé dary nám pomáhajú existovať. Ak čitatelia PressOne darovali iba 5 EUR ročne, mohli by sme vám priniesť päťkrát viac riešení problémov Rumunska. Chceš nám pomôcť?

Poskytujú jednoduché a ľahko akceptovateľné odpovede pre znepokojené publikum a identifikujú obetných baránkov. Široko šírený príklad: „COVID-19 bol vyrobený v laboratóriu a rozšírený v Číne americkou armádou“.

Našťastie západné spoločnosti so svojou konsolidovanou demokraciou majú protilátky. Spomienka na fašizmus je živá a sila tabu sa zachovala. Akékoľvek vykĺznutie politika alebo strany v tomto smere riskuje, že ho kompromituje a izoluje vo večnej karanténe. Samozrejme, existujú výnimky, najmä v Španielsku a Taliansku.

Európski fašisti, extrémisti a rasisti nachádzajú, len zdanlivo paradoxne, v Rusku otvorené dvere, nové útočisko „konzervativizmu“. Pretože základným mýtom Putinovho Ruska je Veľká vojna na obranu vlasti (1941 - 1945) a antifašizmus je základným kameňom ruského oficiálneho diskurzu, fašizmus, rasizmus, xenofóbia, autoritárstvo sa pretavili do téglika takzvaného „konzervativizmu“. ako pred piatimi rokmi napísali politológovia Vladimir Tismăneanu a Marius Stan v pamätnom texte.

Ukrajinský výskumník Anton Shekhovtsov, bývalý pracovník (a) vysokej školy New Europe College v Bukurešti, prešibaným spôsobom prelomil väzby Ruska s dnešnou európskou krajnou pravicou a motivácie, ktoré za nimi stoja, v knihe Tango Noir.

Ak v západnej Európe zostanú šance na oživenie alebo mutáciu fašizmu hypotetické, pozrime sa, ako vyzerá situácia vo východnej Európe, kde hlavnou (i novšou) historickou traumou zostáva komunizmus.

Stredná a východná Európa v znamení iliberalizmu ?

11. novembra 2019, v deň nezávislosti Poľska, sa desaťtisíce ľudí zúčastnili pochodu cez Varšavu, ktorý iniciovali ultrapravicové organizácie.

Vo Vroclave úrady zastavili a rozšírili ďalší pochod nad rasistickými a antisemitskými spevmi.

Vo voľbách v októbri 2019 získala radikálna pravicová aliancia Konfederácia takmer 7% hlasov a poslala poslancov do dolnej komory parlamentu Seim.

Vládnuca strana PiS mala v postkomunizme najvyššie skóre 43,6% jednej strany (teda nie aliancie) a má absolútnu väčšinu v Seime.

PiS vynikala pokusmi o prevzatie kontroly nad súdnictvom, čo viedlo k značnému napätiu vo vzťahoch s európskymi inštitúciami. Radikálno-nacionalistický diskurz s euroskeptickými akcentmi je spoločnou menou mnohých vodcov strany.

Do Maďarsko, v posledných legislatívnych voľbách v apríli 2018 získalo takmer 70% hlasov Fidesz (49%), strana predsedu vlády Viktora Orbána, ktorá skĺzla z xenofóbneho, protieurópskeho a sprisahaneckého transparentu, a Jobbik (19%), strana taká extrémna, že jej europoslanci nie sú akceptovaní v žiadnej skupine v Európskom parlamente (aj keď som už písal vyššie, od roku 2014 strana zmiernila svoje fašistické akcenty a v máji 2018 si s misiou zvolila nové vedenie. deradikalizovať správu).

Do Slovensko, v nedávnych voľbách 29. februára 2020 získala Kotleba - Ľudová strana Slovenska, ktorá sa otvorene hlási k ideológii slovenského fašisticko-duchovného štátu na čele s Jozefom Tisom počas druhej svetovej vojny, 8% hlasov.

Prejav strany sa zameriava na odchod Slovenska z EÚ a NATO, opustenie eura, úzke vzťahy s Ruskom, boj proti kriminalite Rómov, zákaz civilných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia a aktívnu úlohu štátu v ekonomike.

Je potrebné povedať, že na slovenskej politickej scéne je inflácia populistických formácií. Podobné skóre (8,2%) získalo napríklad Sme Rodina, umiernená euroskeptická, nacionalistická, konzervatívna a protiimigračná strana.

Sloboda a solidarita (SaS), s euroskeptickou, ale liberálno-konzervatívnou a proLGBT platformou, získala 6,3%. Veľkým víťazom (25%) sa stala iná populistická strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OL’aNO) s protikorupčným, konzervatívnym, protimigrantským a anti-LGBT posolstvom.

Do Česká republika, radikálna pravicová strana Sloboda a priama demokracia, eurofóbia a antiimigrácia (i keď pod vedením Tomia Okamuru, ktorý sa narodil a vyrastal v Japonsku svojho otca do 10 rokov), získala v zákonodarnom zbore 2017 viac ako 10%.

Víťazom sa s takmer 30% stala strana ANO milionárskeho predsedu vlády Andreja Babiša, obvinená z podvodov s európskymi fondmi a časť spoločnosti ostro napadnutá. ANO sa postavilo proti kvótam migrantov a strieda euroskeptické správy s tými, ktoré sú pre európsku integráciu najpriaznivejšie. V parlamente je prítomná aj Komunistická strana Čiech a Moravy (7,8%).

Do Bulharsko, aliancia Jednotní vlastenci získala vo voľbách v marci 2017 9% hlasov s ultranacionalistickými, protekcionistickými, antiglobalizačnými a mierne euroskeptickými postojmi. S týmto výsledkom vstúpil do vládnej koalície spolu s GERB (32,65%), stranou predsedu vlády Boiko Borisov.

Preto vo všetkých týchto piatich východoeurópskych a stredoeurópskych krajinách existujú silné nacionalistické, protieurópske, suverénne a do veľkej miery autoritatívne a antidemokratické impulzy.

Eurobarometer na jar 2019 však ukázal dôležitú úroveň dôvery v EÚ, vo všetkých týchto krajinách (plus Rumunsku) sa parameter zvyšuje (+7% v Maďarsku a Poľsku, šampióni regiónu o 55%, respektíve 54%!) V porovnaní s jeseňou z roku 2018.

Občania preto vnímajú väčšinu EÚ ako záruku prosperity a stability, aj keď je vnútropolitický diskurz voči Únii často kritický. Alebo len v reakcii na tento narastajúci iliberalizmus: EÚ je vnímaná ako záchranné lano.

Aké sú riziká pre rumunskú demokraciu a stabilitu ?

Na úvod zriedka spomenuté, často ignorované dôkazy, ktoré budú hnevať každého protizápadného, nostalgického komunistu alebo autoritára: nikdy v histórii sa našej krajine nedarilo lepšie, pokiaľ ide o stabilitu, bezpečnosť a prosperitu.

Ani medzi dvoma vojnami, ani za komunizmu, ani pred prvou svetovou vojnou. Údaje tu nebudem rozvíjať, pretože to nie je predmetom tohto článku, sú však bez odvolania.

Napriek tejto skutočnosti prinajmenšom osem rokov v podzemí rumunskej spoločnosti prinášajú červy neúnavnej protizápadnej, protiamerickej a protieurópskej propagandy ovocie.

Krajina je vymaľovaná pochmúrnymi farbami: západná kolónia, bývalá vdova (čítajte: za komunizmu), prosperujúci priemysel, ktorý sa stal obyčajným trhom pre nekvalitné západné výrobky a dodávateľmi pracovných síl pre bohaté krajiny EÚ. korupcia sa dá ľahšie podrobiť.

Korupcia samozrejme Rumunsku stále bráni v tom, aby naplno využil možnosti, ktoré mu ponúka príslušnosť k euroatlantickému klubu. Ale okrem susedných štátov, na ktoré sa v roku 1989 tešili (Srbsko) alebo ktoré boli na trochu vyššej úrovni (Moldavská republika, Ukrajina), sa Rumunsko vyvíjalo raketovo. Všetky krajiny okolo nás, ktoré nedokázali vstúpiť do NATO a EÚ, prišli o zdroje, územia, štatút.

Online propaganda s audiovizuálnymi rozšíreniami a zvyškami tlačených médií má jasný účel: odkloniť Rumunsko od euroatlantického kurzu, a ak to nie je možné (a nie je to možné), rozdeliť spoločnosť na viacerých úrovniach a znížiť strategickú kapacitu krajiny: nedôvera občanov k úradom a inštitúciám (budete namietať, že dosiahnuť tento cieľ nie je zložité, Rumuni už majú katastrofický obraz o politickej triede).

Ale inštitúcie nie sú tak negatívne vnímané, práve naopak! Prieskum INSCOP za pravdu ukazuje, že úrady dosahujú rekordné úrovne dôvery.

V súvislosti s pandémiou došlo k zosilneniu štiepenia spoločnosti - „rumunskí pracovníci platiaci dane v krajine“ oproti „zlodejom a žobrákom z diaspóry, ktorí prenášajú vírus“; progresívci vs. stúpenci tradičnej rodiny, ako v prípade zbytočného a katastrofického referenda „za rodinu“ v októbri 2018; sociálni pracovníci vs. podnikatelia; dôchodcovia vs. aktíva; zamestnanci verejného sektora vs. súkromný sektor; „Pracovití a čestní Transylvančania“ verzus „lenivé a skorumpované mýty“, ateisti veriaci, „zelení Rumuni“ verzus menšiny, plus oslabenie dôvery v EÚ a NATO, kotvy Rumunska - udržujú potenciálne výbušné sociálne napätie.

Hospodárska kríza, ktorá bude nasledovať po pandémii, poskytne úrodnú pôdu na podvracanie. Od slovanofilných pravoslávnych po antivakcinistov, od staromódneho Teacă na ústupe po diaľkovo ovládaných operetných nacionalistov, od nostalgických komunistov po neofašistov, od podnikových ekonómov po neomarxistov vyznávajúcich znárodnenie strategických odvetví, od politicky zabudnutých televíznych animátorov po verejnosť od okruhu po odsúdení za korupciu, od akademických akademikov až po odborníkov na medzinárodné vzťahy, ktorí nikdy neotvorili zmluvu, od športovcov so zovretými mozgami v päsťami až po archetypálnych mimov, ktorí zabudli mlčať, budú všetky nástroje propagandy zmobilizovali na obkľúčenie.

Cieľom bude získať podporu významnej časti mestskej strednej triedy, ktorá by mohla byť postihnutá recesiou.

Keby sme v zrkadle kráľovnej Galadriel vyzerali ako hobit Frodo Baggins, ktorý naznačoval fragmenty budúcnosti, mohli by sme hádať črty potenciálneho rumunského fašizmu.

Jeho tvár by spájala črty dnešnej online propagandy: suverénnu, protizápadnú, protieurópsku a protiamerickú, zmierlivú s Ruskom (nie na prvý pohľad, bolo by to príliš riskantné) a kategorická pre odchod z NATO pod zámienkou „nezávislosti“, tvrdá ortodoxná patriaci Danielovi), kategoricky nepriaznivý pre nezávislú justíciu a boj proti korupcii, militarista, podporovateľ štátnych monopolov v mnohých strategických hospodárskych oblastiach, rozpútaný proti nezávislej tlači, priateľský k oligarchom, centralizátor a propagátor štátnej kultúry v duchu zdedenom z protochronizmu, obhajca rumunizmu v ie ailosci.

Vírus fašizmu je vzdialený len jedno kliknutie.