VOJENSKÝ REŽIM. Aká bola gladiátorská strava?

Jedlo špeciálne vybrané pre gladiátorov pozostávalo hlavne zo zeleniny a jačmeňa, čo dodávalo bojovníkom vrstvu podkožného tuku, ktorá ich chránila pred hlbokými ranami a chránila ich nervy a cievy počas bojov v aréne. Inými slovami, ich strava im zabezpečila prežitie. Súčasťou jedálnička boli aj fazuľa, ovos, pšenica a sušené ovocie.

Navyše, hlboké rany ich nielenže priniesli okamžitý koniec, ale ani sa nehodili pre šou. Povrchové rany, teda iba v tej vrstve tuku, im však umožnili pokračovať v boji a zároveň vizuálne zapôsobiť na divákov. Takéto informácie máme kvôli vykopávkam v tureckom Efeze, kde sa nachádza jediný známy cintorín vyhradený pre gladiátorov.

Vysoko-sacharidová diéta je potvrdená spektroskopickou analýzou osteologických zvyškov uskutočnenou na Viedenskej lekárskej univerzite. V porovnaní s bežnými miestnymi obyvateľmi tiež gladiátori konzumovali veľmi málo bielkovín z mäsa. Problémy však mohli nastať kvôli nedostatku vápniku, ktorého príjem nezabezpečovala predmetná strava. Preto, aby si udržali zdravé a pevné kosti, hovoria zdroje o „energetizéri“ na báze popola z dreva alebo spálených kostí, látky bohatej na vápnik, ktorú zmiešali s octom. Presný recept nie je známy, ale laboratórne testy preukázali premrštenú hladinu vápnika v porovnaní so zvyškom populácie. Paralelne si môžeme predstaviť šumivé tablety s doplnkami, z ktorých dnes máme úžitok.