Pakt Irán - Čína: Ropa za investície vo výške 400 miliárd dolárov

Čínsko-iránska dohoda pripravuje pôdu pre čínske investície v Iráne za miliardy dolárov a skratuje stratégiu Trumpovej administratívy izolovať ju a zmierniť jej vojenské a jadrové ambície. Peking navyše ohrozuje hegemóniu USA na Blízkom východe vo všetkých ohľadoch: v obchode, technológiách a v poslednej dobe aj v armáde.

Keď sa v septembri 2015 Rusko opäť stalo aktívnym na Blízkom východe, vysielanie vojakov do Sýrie, Izraela a na Západ vykazovalo známky nervozity v obave z ďalšieho nárastu v regióne. Ale strach bol vyvážený. O päť rokov neskôr je Rusko zapletené do zdanlivo nekonečného konfliktu, Sýria je hromada sutín a vplyv Moskvy vo zvyšku regiónu zostáva okrajový, tvrdí redaktor izraelskej publikácie Haaretz.

V júli 2020 sme svedkami ďalšieho kľúčového momentu a tentoraz to môže byť dokonca dôvod na obavy. Podľa informácií, ktoré v polovici júla priniesol denník The New York Times, dosiahli Irán a Čína tichú dohodu o investíciách a bezpečnosti. Pakt zahŕňa spoločné vojenské cvičenia a výcvik, spoluprácu v oblasti rozvoja zbraní a spravodajských služieb a 25-ročný barter - investičná nafta v hodnote 400 miliárd dolárov. Pakt je veľkou ranou pre USA, ktoré sa už mnoho rokov snažia udržať iránsku ekonomiku v izolácii. Čína navyše už nebude ako predtým jediným kvalifikovaným hráčom, ktorý nakupuje ropu, vyváža tovar a buduje infraštruktúru bez toho, aby zasahoval do špinavej politiky regiónu. Moc Pekingu je postavená ako priamy súper USA na Blízkom východe.

Rusko zostáva najviac pokrčené. Čína je druhou najväčšou ekonomikou na svete, môže poskytovať technológie, poskytovať investície, vysokokvalifikovanú pracovnú silu a spotrebovať najväčšie množstvo ropy na svete.

Ako Izrael pochopil, USA sa prebudili a pričuchli k strategickej hrozbe, a preto tvrdo riešia obchodné vzťahy medzi spojencami a Pekingom. Správa, ktorú minister zahraničných vecí Mike Pompeo dal Izraelu v máji, sa v skutočnosti prenáša aj do spojeneckých štátov v Perzskom zálive.

Je len možné, že USA sa zobudili príliš neskoro. Čínske obchodné a finančné väzby s krajinami Perzského zálivu za posledné roky enormne vzrástli a už nejde iba o výmenný pobyt ropy s čínskym dovozom. Je to obchodný vzťah, ktorý USA nemôžu tolerovať: ide o investície a technológie, prostredníctvom ktorých štáty Perzského zálivu čoraz viac spadajú do sféry vplyvu Číny.

Najlepším príkladom je nová technológia 5G. úvody 5G infraštruktúra je to kritické pre každú krajinu, ktorá chce byť pokročilá, ale ktokoľvek poskytne tieto komponenty, môže nakoniec špehovať používateľov alebo dokonca proti nim podniknúť kybernetické útoky. Čína je lídrom v technológii 5G, čo dáva USA do trápnej pozície - možno nanajvýš zakázať spojencom nakupovať čínske technológie bez toho, aby im ponúkli alternatívu.

O krok späť

Pandémia ďalej oslabila pozíciu Spojených štátov, čo je zrejmé z testovania zamestnancov veľvyslanectva USA v Abú Zabí. Emirátske úrady ponúkli bezplatné testy, ktoré však Američania odmietli s odôvodnením, že ich vyrobil spoločný podnik čínskej spoločnosti BGI (ktorá tiež pôsobí v Izraeli) s miestnym partnerom. Americkí predstavitelia sa obávali, že Peking môže získať genetické informácie o svojich zamestnancoch.

V skutočnosti Čína reagovala a zvládla pandémiu oveľa lepšie ako USA. Vyrába nielen veľké množstvo zdravotníckeho vybavenia potrebného na kontrolu šírenia vírusu, ale tiež sa usiloval zlepšiť svoj imidž a predstaviť sa vo verejnom priestore ako krajina, ktorá vie, ako krízu zvládnuť.

Ako upozorňuje Karen Young v nedávnom úvodníku Al-Monitor, prezident Donald Trump plytvá iba americkým majetkom v súperení s Čínou. Zostáva vojenskou silou, ale zároveň urobila krok späť, pokiaľ ide o jej prítomnosť na Blízkom východe.

Ak sa dohoda s Iránom zrealizuje, posúva Čínu na novú úroveň, ktorá tentoraz zahŕňa nielen obchod a investície, ale aj armádu. Dohoda môže mať tiež bumerangový efekt, ak sa Peking dostane príliš blízko k Teheránu v čase, keď mocnosti v Perzskom zálive považujú Irán za nebezpečného rivala.

Ekonomika Iránu sa zhoršuje natoľko, že nemôže odmietnuť zľavy z čínskej ropy alebo výhody rozvoja kritickej infraštruktúry. Peking je navyše presvedčený, že Iránci zúfalo potrebujú čínsku ekonomiku na nákup ropy.

Prevrat

Pre Izrael je konfrontácia USA a Číny oveľa nebezpečnejšia ako pre Rusko, ktoré teraz získava superveľmoc v Sýrii a Líbyi. Ak si niekedy bude musieť zvoliť, Izrael si bude musieť zvoliť Spojené štáty, ale nebude to ľahké v kontexte, v ktorom sa Čína presadí ako superveľmoc na Blízkom východe. Stále sme ešte ďaleko od tohto okamihu, ale určite sa to blíži, myslím, že od Haaretza.

Partnerstvo, ktoré pôvodne navrhol čínsky prezident Si Ťin-pching počas návštevy Iránu v roku 2016, schválil v júni kabinet prezidenta Hasana Rúháního podľa informácií, ktoré v júli poskytol iránsky minister zahraničia Mohammad Džavád Zaríf. Konečná verzia (ktorá sa pod týmto názvom dostala do The New York Times) bola vydaná v júni 2020, ale zatiaľ nebola zaslaná iránskemu parlamentu na schválenie ani do verejnej diskusie. Ani na verejnom priestranstve v Pekingu nie je uvedených veľa podrobností a nie je jasné, či to vláda Xi podpísala a kedy to oznámi.

Celkovo je to veľká rana pre agresívnu politiku USA voči Iránu od opustenia jadrovej zmluvy v roku 2015, ktorú uzavrel prezident Barack Obama a vodcovia štátov G7 v roku 2015. Tvrdé sankcie zničili iránsku ekonomiku a prakticky uvrhli Teherán do náručia Číny, ktorá má technológiu a chuť na ropu, ktorú Irán potrebuje.

Irán bol jedným z najväčších producentov ropy na svete, iba vývoz, ktorý je hlavným zdrojom peňazí do štátneho rozpočtu, sa zrútil po sankciách v roku 2018. Čína dováža 75% svojej potreby ropy a je najväčším dovozcom na svete. ropy s vlani viac ako 10 miliónmi barelov denne.

„Dve dlhoročné ázijské kultúry, dvaja ekonomickí, politickí a kultúrni partneri so spoločnými víziami a vzájomnými multilaterálnymi záujmami uvažujú o uzavretí ďalšej dohody,“ uvádza sa v úvodnom dokumente.

Čínske investície v Iráne by mohli v nasledujúcich 25 rokoch dosiahnuť 400 miliárd dolárov, čo by mohlo prilákať nové nepriateľské akcie USA proti čínskym spoločnostiam (najmä tým, ktoré sa budú podieľať na obchode s Iránom), ako napr. stalo sa to za posledné mesiace.

A vojenská spolupráca už vo Washingtone vyvoláva obavy. Americké vojnové lode sa naďalej pretínajú s iránskymi silami vo vodách Perzského zálivu a napádajú nadvládu Číny v Juhočínskom mori. V stratégii národnej bezpečnosti Pentagón vyhlásil Čínu za amerického protivníka.

Variabilný Hongkong

Prezident Trump parafoval normatívny akt 14. júla s cieľom sankcionovať čínskych predstaviteľov ohľadom nového pekinského zákona obmedzujúceho práva občanov Hongkongu a tiež podpísal rozkaz o ukončení privilegovaného obchodného postavenia Hongkongu.

„Súčasná politika USA voči Číne je založená na strategických výpočtoch založených na nepravdivých informáciách, ktoré sú poznačené nevôľou a fanatizmom charakteristickým pre McCarthyho éru,“ uviedol čínsky minister zahraničia Wang Yi. studenej vojny, na opísanie úrovne súčasného napätia s USA. „Je to, akoby každá čínska investícia mala politický substrát, každý čínsky študent je špión a akákoľvek iniciatíva v oblasti spolupráce je súčasťou podvratného programu,“ uviedol Wang Yi podľa The New York Times.

Pandémia a nedávne kroky Číny na jej hraniciach - od Tichého oceánu po Himaláje - zmenili súčasné trhliny na problémy, ktoré bude ťažké prekonať, bez ohľadu na výsledok tohtoročných amerických prezidentských volieb. Podľa minulotýždňových vyhlásení čínskeho ministra zahraničných vecí sú USA vinné z toho, že viedli vzťahy na najnižšej úrovni od roku 1979, keď obe krajiny obnovili diplomatické vzťahy.

Ak bude finalizovaná, dohoda Číny s Iránom bude preto pre obe krajiny novým imidžom a strategickým úderom. Podľa Irána Aliho Gholizadeha, iránskeho výskumníka na pekinskej univerzite pre vedu a techniku, by to bolo pre Irán prvýkrát, čo by krajina mala ako spojenec superveľmoc.

Ekonomická diplomacia

Pre Irán znamená dohoda s Čínou prvé spojenectvo s superveľmocou.

Projekty. Podrobná dohoda s Čínskou ľudovou republikou by priniesla Iránskej islamskej republike obrovské investície do bankového systému, telekomunikácií, prístavov a železničnej infraštruktúry a ďalšie desiatky ďalších projektov. Konkrétne ide o 100 projektov s priamym dopadom na životy miliónov Iráncov a súčasne sú v súlade s ambíciami čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga rozšíriť strategický a ekonomický vplyv svojej krajiny na Euráziu.
Voľný obchod. Čína uvažuje napríklad o rozvoji oblastí voľného obchodu v severozápadnom Iráne (oblasť Maku), Abadane (kde sa rieka Šatt al-Arab vlieva do Perzského zálivu) a na ostrove Qeshm. Návrh na vybudovanie infraštruktúry pre telekomunikačnú sieť 5G nemohol chýbať.
P sieť. Čína podľa iránskeho úradníka dostane zvýhodnenú cenu ropy na 25 rokov. Vynechaná nebola ani vojenská spolupráca, všetko opodstatnené potrebou „boja proti terorizmu, obchodovaniu s drogami a ľuďmi a cezhraničnej trestnej činnosti“.

Tento článok sa objavil v čísle 96 časopisu NewMoney.

Má viac ako desaťročné skúsenosti so žurnalistikou. Začínal v národnej spravodajskej agentúre Rompres a v roku 2006 sa pripojil k tímu zodpovednému za vydanie americkej publikácie BusinessWeek v rumunskom jazyku. V roku 2007 dokončil tím novinárov v prevádzkovaní obchodného časopisu Money Express. Pokryté oblasti siahali od maloobchodu po FMCG, farmaceutický priemysel, investičné fondy, fúzie a akvizície, IT&C. Viedol rozhovory s najvýznamnejšími rumunskými podnikateľmi, miestnymi podnikateľmi, ale aj so známymi zahraničnými podnikateľmi, ako je výkonný riaditeľ spoločnosti Microchip Steve Sanghi alebo bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Sony America Michael Schulhof. Mimi Noel pracuje ako Account Manager v AMICOM od roku 2012. V spoločnosti NewMoney sa venuje medzinárodným záležitostiam.