poviem ti nieco o manzelstve

Manželstvo nemá nič spoločné s láskou. Neber sa. Nemáš dôvod. Oženil som sa a neviem, prečo som to urobil. Keby som začal odznova, už by som to neurobil.

Nie, že by sa mi svadba nepáčila (vždy sa mi páčili večery so živou hudbou) alebo že by sa mi snubný prsteň nezhodoval s náušnicami, ale s sobášnym listom alebo bez neho som rovnako sexi a môj vzťah je rovnaký. =))

Musel som sa ale vydať, aby som na svojej koži zistil, ako sa veci majú. Že som sa chcel oženiť len preto, že som videl príliš veľa Disneyho karikatúr, v ktorých bol šťastný koniec daný veľkou svadbou.

Čítal som na Zoso tento text, ktorý sa začal hneď od toho, že som povedal, že mám 30 rokov a nie je to také zlé 😀, je to naozaj super. A robí si z nich (okrem iných) srandu z 30-ročných dievčat, ktoré si dávajú neobyčajné a mimoriadne šťastné, hoci sú v skutočnosti samy a snívajú o manželských návrhoch ako vo filmoch. S Baiom si uvedomujeme, že má naozaj pravdu: sú takí ľudia. A je mi ich ľúto. Pretože v skutočnosti nič nestrácajú a sú márne spotrebované.

Som šťastne ženatý, ako sa hovorí. Ženatý s dieťaťom. A zasadil som aj stromček! „Tikal som“ veci, po ktorých ostatní túžia, akoby to neboli celé osoby bez toho všetkého „príboru“ a je mi ich skutočne ľúto. Samozrejme som chcela svoju svadbu, s bielymi šatami, fotením, pohodenou kyticou a všetkým tým. Oj, ale čo som ešte chcel! Musel som si tým prejsť, aby som dospel k múdrym záverom, že svadba je iba večierok. Niekedy menej úspešný ako ten, ktorý zorganizujete na svoje narodeniny. Teda, aspoň na svoje narodeniny neutratíte veľa (koľko môže pivo a niečo na zahryznutie? A na svoje narodeniny skutočne poznáte hostí a dostávate super dary. =)) Každopádne nejde o úspešné svadby, ale o vzťahy.

Stále som si hovoril, že chcem manželstvo, že sa vzťah mení (ako?), Že to niečo znamená (čo?), Že to ľudí viac spája. Teraz by som radšej povedal, že to ľudí zväzuje, to áno, ale v tom zmysle, že vás čin zmätie, ak sa chcete rozísť a kto by chcel niekoho držať pri sebe s… byrokraciou? Alebo kto by chcel mať z tohto dôvodu niekoho blízko? Nechápte ma zle, nechcem sa rozvádzať, ale teraz si uvedomujem, ako veľmi som si umýval mozog, keď som sa chcel stať „dámou“. A aké smutné je vyraziť s myšlienkou, že sa budete chváliť svojím rodinným stavom (snubný prsteň, zmena mena atď.), Je veľký trik (osobne na mňa neurobí dojem ani nepríjemný dojem, ak zistím, že je niekto ženatý a myslím, že ľudia Vážim si takúto vec, sú to jednoducho hlupáci, chudobní z nich)! A aké smutné je myslieť si, že byť vydatá je „bezpečie“. Myslím tým ... „Možno sa zo mňa nudíš, ale máš na prste snubný prsteň, on nás rovnako volá a musíš niekde odložiť nejaké papiere a potom počkať aspoň mesiac, kým sa ma zbavíš!“ Aké romantické! =))

Ja pre jedného verím, že vzťah funguje alebo nie a bez dokladov. A tou jednou vecou, ktorá skutočne mení vzťah medzi dvoma ľuďmi, je vzhľad dieťaťa (alebo viacerých). Aké dokumenty?! Ak máte s niekým dieťa, nikdy sa s tým nerozlúčite. Môžete sa rozviesť, môžete robiť čokoľvek, ale vaše cesty sa vždy pretnú, pretože (kvôli?) Dieťaťu.

Takže ak existujú ženy, ktoré trpia tým, že nemajú milostné príbehy ako vo filmoch, s drahými obscénnymi zásnubnými prsteňmi a dizajnovými svadobnými šatami, chcela by som im povedať, že tieto veci sú veľmi preceňované. Akoby nemali 12 rokov, nemali by snívať o živote Kate Middleton. Že je naozaj v poriadku byť sám alebo mať dočasné vzťahy alebo dlhodobý vzťah bez dokladov. Recepty sú pre kuchárov, nie pre život. Každý je šťastný svojím spôsobom.