Psychologické komplexy a ich význam v každodennom živote

Napísala Roxana Nourescu 1. februára 2017 .

Pojem komplex môže mať v obvyklých rečových prejavoch negatívne konotácie, ktoré sú spojené so slabosťou, ak nie je ich význam známy. Väčšina ľudí počula o Oidipovom komplexe, ktorý opísal Freud, alebo o komplexe menejcennosti, ktorý predstavil Alfred Adler. Tieto sa stali veľmi populárnymi, pretože sa stala populárnou aj psychoanalýza.

V analytickej psychológii sa na komplex pozerá trochu inak, ako si ho pôvodne predstavoval Freud. Jung opísal svoju vlastnú teóriu komplexu na základe výskumu verbálneho asociačného experimentu. Zistil, že zo zoznamu bežných slov niektoré vyvolávajú emocionálnu reakciu na osoby pozorovateľné zrýchlením srdcového rytmu. Tieto slová evokujú minulé udalosti a s nimi spojené emócie, ktoré sú presne jadrom niektorých komplexov.

Pravdou je, že každý máme komplexy chápané ako psychické jadrá reflexných reakcií, pretože sme v našich životoch zhromaždili veľa skúseností, ktoré zanechali svoj emocionálny odtlačok. Preto sú komplexy združenia emócií, myšlienok, reprezentácií, očakávaní zoskupených okolo spoločnej témy, ktorá vstupuje do činnosti autonómne a uniká z vedomej kontroly. Existuje toľko druhov komplexov, koľko je ľudských skúseností, základné motívy sú univerzálne. V každom z nás identifikujeme komplexy týkajúce sa interakcie s rodičmi, opačného pohlavia a lásky, potreby uznania ostatnými alebo spoločenského postavenia, peňazí, inteligencie, pohlavia atď. Aktivujú sa za určitých okolností a prinútia nás emocionálne reagovať vopred určeným spôsobom.

Jung opísal niekoľko kategórií komplexov založených na určitej archetypálnej realite (tj. Vychádzajúcich z univerzálnych ľudských skúseností): rodičovské komplexy (materské a otcovské), detský komplex, múdry starý muž, bratský komplex, komplex hrdinov, Tieň, Animus a Animovať.

Komplexy sú súčasťou vedomej a nevedomej psychickej organizácie a nachádzajú sa v rôznych stupňoch vzťahu s egom, chápaným ako centrum vedomej osobnosti. Ak je komplex aktivovaný, vrhne nás do minulosti, do pôvodnej skúsenosti a prinúti nás reagovať na prítomnosť rovnakým druhom emocionálnej reakcie, ako keď sa objavila. Napríklad komplex pre rodičov sa môže aktivovať, keď je dospelý v práci v blízkosti šéfa alebo vo vzťahu s učiteľom, mentorom atď.; ak infantilná potreba pozornosti a súhlasu nebola uspokojená vo vzťahu s vlastnými rodičmi, bude pretrvávať v dospelosti a bude znovu aktivovaná vo vzťahoch, ktoré môžu opakovať dynamiku rodič - dieťa. Komplex menejcennosti spôsobí, že jednotlivec sa bude systematicky a mučivo porovnávať s ostatnými a vždy zistí, že mu k uspokojeniu chýba „niečo“. Osoba so záchranným komplexom bude hľadať skutočné alebo predpokladané obete, aby im pomohla cítiť sa cenená, schválená, hľadaná ostatnými alebo pretože sa bojí, že nebudú milovaní.

Väčšina komplexov sa vytvára pri interakcii s rodičmi alebo s tými, ktorí zaujali ich miesto (napríklad so starými rodičmi), pretože v týchto dôležitých vzťahoch sa začína individuálny vývoj. Počas života sa pridávajú ďalšie komplexy v zážitkoch z raného detstva, dospievania a života dospelých (napr. Prijatie alebo odmietnutie kolegami a učiteľmi v škole, ľahké alebo ťažké životné podmienky, traumatické alebo výnimočné udalosti, ktoré jedinec prežíva, atď.).

Komplexy majú negatívny vplyv, keď nás prinútia znovu prežiť tú istú starú vnútornú drámu, ktorú majú k dispozícii automatické emócie, bez toho, aby boli skutočne ukotvené v prítomnom okamihu. Niektoré komplexy nám pomáhajú; keď sa vyvolá významná osobná skúsenosť vo vzťahu k niekomu inému, kto zažil to isté, sme vnímavejší a empatickejší (napríklad: „Viem, aké je to byť najmladším dieťaťom v rodine“ a „Predpokladám, že ste žili niečo podobné“. ). Alebo komplex Anima, ktorý zahŕňa afektívne a kognitívne znázornenie ženskej predstavy, pomôže mužovi nadviazať vzťah s opačným pohlavím a poskytne mu všeobecné zastúpenie toho, čo by mohla byť osoba pred ním.

Ako vieme, že sme pod vplyvom komplexu? Je dôležité pozorovať našu emocionálnu reakciu na určitú situáciu a správanie, ktoré ju nasleduje: čím intenzívnejší a automatickejší je afekt, tým je rezistenčnejšia alebo obrannejšia reakcia na správanie, tým jasnejšie je, že do nej vstúpil mentálny komplex popredia, ego je dočasne ohromené. Alebo keď napriek objektívnej situácii nemáme adekvátnu emocionálnu reakciu (napríklad človek po traumatickej udalosti nič necíti). Alebo keď máme rigidné predstavy, ktoré nepripúšťajú pochybnosti, keď bez rozdielu kritizujeme sociálnu kategóriu alebo keď je okolo človek, „ktorého jednoducho nemôžem trpieť“, keď nadmerne obviňujeme niekoho alebo seba, alebo naopak, keď držíme niekoho časť s vášňou alebo sme príliš zhovievaví.

Čo môžeme urobiť, keď máme podozrenie, že sa objavil komplex: pokúsiť sa na pár sekúnd zastaviť, keď pociťujeme stav intenzívnych emócií, čo najviac odložiť reakciu správania (čo chceme urobiť automaticky) a dajme si trochu času na rozmyslenie. (Samozrejme, nie každý emocionálny stav súvisí s komplexom). S pomocou terapeuta alebo sami môžeme nadviazať dialóg s týmito časťami psychiky. V akej inej situácii som sa takto cítil a v čom sa súčasná situácia podobá tej z minulosti? Čo musí signalizovať túto emóciu? Sú to tieto súčasné potreby alebo skôr reminiscencie na detstvo?

Ak sa nám podarí identifikovať emocionálny vzorec v komplexe, bude to postupne zvyšovať vedomie a je viac než pravdepodobné, že keď budeme nabudúce trénovaní v jeho vírivke, budeme ovplyvnení o niečo menej. Komplexy ani nezistia, že nezmiznú, zostávajú ako štruktúra našej psychiky, ale akonáhle pochopia, ich vzťah s egom sa zmení.

Je dôležité pochopiť naše vlastné komplexy; inak im budeme k dispozícii v stave závislosti od týchto psychických zobrazení a budeme si v živote opakovať rovnaké témy s malými obmenami. Komplexy v bezvedomí nadmerne komplikujú naše činy, rozhodnutia a vzťahy s ľuďmi okolo nás. Čím ďalej je komplex od vedomia, tým väčšia je jeho moc nad Ego; aby sme oslabili ich vplyv, musíme ich dostať na svetlo, postaviť proti nim, aby sme pochopili ich genézu a význam; s uvoľnením z „kúzla“ si budeme môcť slobodne zvoliť iné spôsoby, ako čeliť výzvam, ktoré nám život prináša.

Dlhodobá psychoterapia alebo rýchle riešenia?

Uverejnite vynikajúci článok o hodnote dlhodobej psychoterapie v porovnaní s inými metódami osobného rozvoja (koučing, NLP, rodinné konštelácie), ktoré sľubujú rýchle výsledky v…