Vojna s krížom pravoslávia v ruke: Rusko chce v Turecku alternatívny patriarchát. Pulz planéty

Autor: IulianChifu/Dátum uverejnenia: 21-11-2018 21:11

Vnútropravoslávna vojna medzi ekumenickým konštantínopolským patriarchátom a patriarchátom ruskej pravoslávnej cirkvi dosiahla nepredvídateľnú úroveň, a to vďaka udeleniu autonómie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a budúcemu poskytnutiu autokefálnych tomosov Kyjevu. Putinova pomsta, ktorá vníma ruskú pravoslávnu cirkev ako vojenskú jednotku, ktorú má k dispozícii, nástroj nadvlády a hegemónie minimálne v postsovietskom priestore, nemá hranice. Posledným vynálezom je podkopávanie ekumenického patriarchátu.

Rusko sa teda zjavne v mene kresťanstva, pravoslávia, mieru a porozumenia, odpustenia a služby kresťanským predvercom vo svete, ako nás učí Sväté písmo, rozhodlo neobrátiť druhú tvár, ale agresívne vojnové akcie s krížom v ruke, respektíve podkopávajúc k najstaršiemu a naj legitímnejšiemu kanonickému pravoslávnemu patriarchátu vyslaním ruských kňazov do Turecka a vytvorením cirkvi a alternatívneho patriarchátu, ktorý by nakoniec nahradil ten v Carihrade.

Keď Moskva pred pár týždňami hovorila o tureckom pravoslávnom patriarcháte, všetko to znelo ako zlý vtip. V prevažne moslimskej krajine má Turecko iba asi 2 000 registrovaných pravoslávnych kresťanov zhromaždených v Konštantínopolskom ekumenickom patriarcháte. No, Rusko sa rozhodlo, samozrejme, múdrosť svojich rozhodnutí, hlboko kánonických a kresťanských, nie v duchu pomsty a rozporov vyvolaných nečistými, nech už je vo vedení ruského štátu akékoľvek, nech už je to akékoľvek, že je veľa veriacich ruského pôvodu a veľa turistov. Rusi v Turecku potrebujú bohoslužby.

Vedúci zahraničného úradu patriarchátu ruskej pravoslávnej cirkvi metropolita Ilarion uviedol, že nedávna výhrada ruskej pravoslávnej cirkvi k službe týmto kresťanom z dôvodu rešpektovania ekumenického patriarchátu zanikla oznámením otvorenia znovuzjednotený ukrajinský patriarchát a represie dvoch hláv autokefálnej ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a nezávislej metropoly roztrhané Moskvou v pravoslávnej cirkvi a že neexistuje iná cesta ako vyslať ruských kňazov do Turecka, aby založili farnosti vytvorte nový ruský patriarchát.

Motivácia pochádza od „desaťtisícov rusky hovoriacich v Turecku“, ktorým chce Rusko ponúknuť okrem turistov aj ich služby v ich materinskom jazyku. Áno, metropolita Ilarion, ktorý sa takýmto prístupom dopustil niektorých veľkých hriechov v evanjeliu, oznámil, že pretože ekumenický patriarcha Konštantínopolu porušil kanonické územie Ruska tým, že udelil nezávislosť ukrajinskej cirkvi a pripravil sa na to, aby im dal autosfáliu Tomos, Moskva nebude zdrží sa tiež svojej práce v Turecku a vytvorenia budúceho patriarchátu. Už kostol vo vnútri ruského generálneho konzulátu v Istanbule bol po prvý raz miestom slávenia bohoslužieb dvoma ruskými kňazmi. Je to kostol, ktorý v roku 2009 vysvätili patriarchovia Cyril Ruský a ekumenický patriarcha Bartolomej.

Takže podkopanie ruského imperiálneho a hegemonického nástroja, ako je napríklad dominantná cirkev, koncipoval Vladimir Putin ako ekvivalent zrútenia sa cárskej ríše a Sovietskeho zväzu, čo je nástroj eliminujúci nadvládu a priamy vplyv na veriacich hlavne v Bielorusku a na Ukrajine, ale tiež z iných bývalých sovietskych štátov. A to musí byť potrestané.

Rivalita medzi dvoma patriarchátmi nie je v súčasnosti prvá alebo jediná. Nie zriedka si Moskva myslela a konala tak, že si uzurpovala moc ekumenického patriarchu. Aj ruské prevzatie kyjevského metropolitu v roku 1686 bolo aktom dobytia a plienenia kanonického územia patriaceho ekumenickému patriarchovi. Takto vlastne vznikol moskovský patriarchát, a preto ruská pravoslávna cirkev z historického hľadiska nemá autokefálne právo udelené Ekumenickým patriarchátom, ako je to v prípade všetkých sesterských cirkví.

V roku 1970 dala ruská pravoslávna cirkev autokefáliu ako samostatnú správu americkej pravoslávnej cirkvi, ktorú nikdy neuznal Konštantínopolský ekumenický patriarchát. Navyše po získaní nezávislosti získali ďalšie pravoslávne štáty na území Sovietskeho zväzu, napríklad v bývalej Juhoslávii, autonómne postavenie, aj keď boli menšie alebo predstavovali malú menšinu obyvateľstva v týchto štátoch.

V roku 1990 Moskva pohrozila Konštantínopolom sprísnením vzťahov a bojom proti svojim činom pri riešení prípadov Fínska, Kanady, Spojených štátov a Estónska. Hrozba sa nezdvojnásobila žiadnymi činmi, ale dnes vidíme cestu konfrontácie, na ktorú smeruje ruský patriarchát: vytvorenie nezávislých ruských patriarchov všade, kde to na svete môže, hlavne v Turecku, a vytvorenie zhromaždenia alternatívnych pravoslávnych patriarchov. počúvať Moskvu, ktorá si môže uzurpovať úlohu primus inter pares, alebo ju môže veľkoryso udeliť tureckému patriarchátu, ktorý zdvojnásobuje Konštantínopolský ekumenický patriarchát.

Všetko preto, lebo patriarcha Bartolomej sa domnieval, že nezávislý ukrajinský štát by mal mať autokefálny kostol a predchádzajúce schizmy by sa mali pretaviť zlúčením všetkých pravoslávnych veriacich do jedného zjednoteného autokefálneho ukrajinského patriarchátu. A to sme tu nehovorili o bitke o miestne kostoly a farnosti na celej Ukrajine, ktorú Rusko pripravuje, ale skôr o začiatku bitky o pravoslávne farnosti po celom svete. Vojna hegemónie pre pravoslávie medzi ekumenickým patriarchom Konštantínopolu a Moskvou, ktorá sa vyhlasuje za tretí Rím a nové sídlo globálneho pravoslávia.

Naše odporúčania

Aké čudné: nikto neprefúkne ani slovo! Hodíme nás so zaviazanými očami s hlavami vpred pod ...