18. júna - 69. žalm, v. 5: Bože, ty poznáš moje bláznovstvo

Šialenstvo je vždy putovanie mysle, jej oslabenie, narušenie, čiastočné zatemnenie

Blúdenie mysle pochádza z odchýlky človeka od pravdy,

jej oslabenie pochádza zo skĺznutia do nejakého pokušenia

a jej porucha vždy pochádza z pádu do nejakého hriechu.

Jej úplná strata však pochádza z toho, že život sa zrútil do mnohých hriechov a neprávostí.

Pokiaľ sa veriaca duša snaží vo svojom živote spojiť jednu cnosť s druhou (2 Peter 1: 5),

pokiaľ bude človek stále rásť v sile,

a v kráse a vo svetle,

mesiac na oblohe ide, keď vychádza.

Potom sa ľudská myseľ stáva čoraz komplexnejšou,

je zaoblená čoraz krajšia

a rastie jasnejšie,

a okolo neho sa šíri čoraz viac svetla a radosti.

Ale keď začne horieť ľudská horlivosť, začne sa mu duša vracať.

Keď tma začína pokrývať čoraz väčšiu časť jeho života, začína sa slepota

A keď hriech pokazí krásu viery, svetlo kráčania, plnosť lásky a poslušnosti, to znamená všetky jej cnosti,

človek začína ustupovať a vkĺzať stále hlbšie do tmy a bahna.

Potom už rýchlo neposlúcha dobré rady,

ani na pokornú modlitbu,

ani v kostole, ani na bratskom zhromaždení,

ani pracovať pre Pána a pre ostatných,

ani jarmo, bremeno a kríž Pána.

Z toho všetkého sa bude zdržiavať stále viac a viac, kým nebude zbavený všetkého.

Bude neskoro v posteli, leňošiť a smilniť.

Príde neskoro do krčmy a bude sa baviť s opilcami.

Príde neskoro na telesné a duchovné smilstvo s bezbožníkmi,

na vtipy, na pohár, na všetko, čo je zlé

Tí, ktorí majú doma takúto dušu, sa dlho začínajú zdržiavať čoraz častejšie

alebo tých, ktorí sú v jeho kostole a v jeho zbore

nevšíma si jeho neprítomnosť ani meškanie

alebo nechapem dovody preco je nezvestny.

Niektorí sa pýtajú, prečo ich brat alebo sestra mešká, čudujú sa, smútia, rozprávajú sa,

ale nechápem, prečo sa táto duša zmenila z toho, čo bola predtým, na to, ako je teraz.

Nevedia, čo červ hryzie do tohto srdca, ktoré bolo predtým také zapálené.

Bez ohľadu na to, prečo je táto tvár teraz taká stará, že bývala taká jasná, vyrovnaná, horlivá a plná duchovného zdravia.

Ale vidím, ako chradne a zvyšuje svoju suchosť a stratu.

So smútkom vidím, ako tá jasná myseľ, ktorá sa dovtedy vo všetkých veciach považovala za zdravú a správne orientovanú, stráca rovnováhu a už nepozná spôsob dobrých návykov.,

ani miera priameho vedenia.

Vidím, ako začína chápať skrútené Sväté slovo

a neuvážene hovoriť o správnom učení.

Vidím, ako trápené srdce robí unáhlené rozhodnutia, chodí so skrytými myšlienkami a vyberá si cudzích a zlých spoločníkov, upadá do čoraz bolestnejších chýb.

Vidím, že niečo už nie je dobré, ale neviem čo.

Vidím, že sa niečo pokazilo, ale neviem ako.

Ach, aké šialenstvo to robí človeka!

Boh samozrejme vie, kde sa toto šialenstvo začalo, a pozná príčinu tohto šialenstva človeka, ktorý opäť upadol do hriechu.

Vo svojej dobrote Pán očakáva, že človek pozná svoju bláznovstvo a vstane z nej.

Bežať k modlitbe, pokániu a slzám, aby bol znovu uzdravený ...

Ak to však človek nehľadá, jeho nevyliečená choroba ho časom vedie k totálnemu šialenstvu.

a potom stratí svoju drahocennú a jedinečnú dušu,

stráca svoju spásu navždy a navždy.

Ó Pane, dobrý dobrodinec mojej duše,

Bohužiaľ, koľkokrát mi hrozilo, že stratím svoju zdravú myseľ, a koľkokrát som sa kvôli svojej nedbanlivosti a neposlušnosti zmocnil bláznovstva pokušenia?.

Koľkokrát vyhaslo svetlo môjho života a koľko nebezpečenstiev straty som zomrel pri svojich zosuvoch pôdy?.

Prosím, odpusť mi, Pane Bože, za všetky hlúpe skutky

a všetky slová, ktoré som povedal a urobil, som si myslel a napísal, pretože to nebolo dobré, v mojich chvíľach pokušenia. Lebo niet živého človeka, Pane, ktorý je bez úhony pred Tebou.

A už nikdy ma nenechaj skončiť takto, Pane.

Prosím, zmiluj sa nad ostatnými, ktorí sa dostanú do tak zlých podmienok.

Prebuďte ich zdravé mysle, aby videli ich blúdenie a šialenstvo včas bojovať a vymaniť sa z tohto úbohého stavu, bežať k vám a uniknúť, znovu nájsť vykúpenie.

Lebo Ty, Pane, poznaj našu bláznovstvo