ARCOXIA 90 mg SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

ARCOXIA 90 mg SÚHRN CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU

KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá filmom obalená tableta obsahuje 90 mg etorikoxibu.

Pomocné látky so známym účinkom:

90 mg tableta: 4,0 mg laktózy (ako monohydrát)

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

LIEKOVÁ FORMA

Filmom obalené tablety.

90 mg tablety: biele bikonvexné tablety v tvare jablka s označením „202“ na jednej strane a „ARCOXIA 90“ na druhej strane.

KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

ARCOXIA je indikovaná u dospelých a dospievajúcich vo veku 16 rokov a starších na symptomatickú liečbu osteoartritídy (BA), reumatoidnej artritídy (RA), ankylozujúcej spondylitídy a bolesti a prejavov zápalu spojených s akútnou dnavou artritídou.

ARCOXIA je indikovaná u dospelých a dospievajúcich vo veku 16 rokov a starších na krátkodobú liečbu bolesti strednej intenzity spojenej so zubným chirurgickým zákrokom.

Rozhodnutie predpísať selektívny inhibítor COX-2 by malo byť založené na hodnotení celkových globálnych rizík pacienta (pozri časti 4.3, 4.4).

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Pretože kardiovaskulárne riziká etorikoxibu sa môžu zvyšovať s dávkou a trvaním expozície, má sa používať čo najkratšie možné trvanie a najnižšia účinná denná dávka. Potreba liečby na zmiernenie príznakov a terapeutická odpoveď sa majú pravidelne prehodnocovať, najmä u pacientov s osteoartritídou (pozri časti 4.3, 4.4, 4.8 a 5.1).

Odporúčaná dávka je 30 mg jedenkrát denne. U niektorých pacientov s nedostatočnou úľavou od príznakov môže zvýšenie dávky na 60 mg jedenkrát denne zvýšiť účinnosť lieku. Ak sa nezvýši terapeutický prínos, mali by sa zvážiť ďalšie terapeutické možnosti.

Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne.

Pri akútnych bolestivých stavoch sa má etorikoxib používať iba počas akútneho symptomatického obdobia.

Odporúčaná dávka je 120 mg jedenkrát denne. V klinických štúdiách s akútnou dnavou artritídou sa etorikoxib podával 8 dní.

Bolesť po zubnom chirurgickom zákroku

Odporúčaná dávka je 90 mg jedenkrát denne, maximálne však 3 dni. Počas trojdňovej liečby môžu niektorí pacienti okrem ARCOXIE vyžadovať aj ďalšie typy pooperačnej analgézie.

Dávky vyššie ako sú dávky odporúčané pre každú indikáciu buď nepreukázali ďalšiu účinnosť, alebo neboli študované. Ako výsledok:

Dávka pre BA by nemala presiahnuť 60 mg denne.

Dávka pre PR a ankylozujúcu spondylitídu nemá prekročiť 90 mg denne.

Dávka pri akútnej dnavej artritíde by nemala presiahnuť 120 mg denne a doba liečby by mala byť maximálne 8 dní.

Dávka na bolesť po zubnom chirurgickom zákroku by nemala presiahnuť 90 mg denne, obmedzená je na maximálne 3 dni liečby.

Špeciálne skupiny pacientov

U starších pacientov nie je potrebná úprava dávky. Tak ako pri iných liekoch, u starších pacientov je potrebná opatrnosť (pozri časť 4.4).

Pacienti s poškodením funkcie pečene

Bez ohľadu na indikáciu sa pacientom s miernym poškodením funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 5-6) nemá podávať viac ako 60 mg jedenkrát denne. U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 7-9) sa nemá prekročiť dávka nad 30 mg jedenkrát denne.

Klinické skúsenosti sú obmedzené, najmä u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie pečene, preto sa odporúča opatrnosť. Nie sú klinické skúsenosti s pacientmi so závažným poškodením funkcie pečene (skóre podľa Childa-Pugha ≥ 10); preto je u tejto skupiny pacientov kontraindikovaný (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s klírensom kreatinínu ~ 30 ml/min nie je potrebná úprava dávky (pozri časť 5.2). Podávanie etorikoxibu pacientom s klírensom kreatinínu 10% času) Zámer liečby: všetky udalosti potvrdené do konca klinického skúšania (boli zahrnutí pacienti potenciálne vystavení intervenciám mimo štúdie po ukončení liečby študovaným liekom). Celkový počet randomizovaných pacientov, n = 17412 s etorikoxibom a 17289 s diklofenakom.

CV úmrtnosť, ako aj celková úmrtnosť boli podobné medzi skupinami liečenými etorikoxibom a diklofenakom.

Približne 50% pacientov zaradených do klinického skúšania MEDAL malo v anamnéze hypertenziu

pri zaradení do štúdie. V klinickom skúšaní bol výskyt prerušenia liečby v dôsledku nežiaducich udalostí súvisiacich s hypertenziou štatisticky významne vyšší pre etorikoxib ako pre diklofenak. Výskyt kongestívneho srdcového zlyhania (prerušenie liečby a závažné udalosti) mal podobný výskyt pre etorikoxib 60 mg v porovnaní s diklofenakom 150 mg, ale bol vyšší pre etorikoxib 90 mg v porovnaní s diklofenakom 150 mg (štatisticky významný pre etorikoxib 90 mg). mg v porovnaní s diklofenakom 150 mg v skupine BA klinickej štúdie MEDAL). Výskyt nežiaducich udalostí, ako napríklad potvrdené kongestívne zlyhanie srdca (udalosti, ktoré boli závažné a ktoré vyústili do hospitalizácie alebo do návštevy pohotovosti) boli signifikantne vyššie pri etorikoxibe ako pri diklofenaku 150 mg a tento účinok závisel od dávky. Výskyt prerušenia liečby v dôsledku nežiaducich účinkov súvisiacich s edémami bol vyšší pre etorikoxib ako pre diklofenak 150 mg a tento účinok bol závislý od dávky (štatisticky významný pre etorikoxib 90 mg, ale nie pre etorikoxib 60 mg).

Kardio-renálne výsledky pre EDGE a EDGE II boli v súlade s výsledkami opísanými pre klinické skúšanie MEDAL.

V jednotlivých klinických štúdiách programu MEDAL bol pre etorikoxib (60 mg alebo 90 mg) absolútny výskyt prerušenia liečby v ktorejkoľvek liečebnej skupine až 2,6% pre hypertenziu, až 1,9% pre opuchy. a do 1,1% pri kongestívnom srdcovom zlyhaní, s vyššou mierou prerušenia liečby pozorovanou pri etorikoxibe 90 mg ako pri etorikoxibe 60 mg.

Výsledky programu MEDAL týkajúce sa gastrointestinálnej znášanlivosti:

U etorikoxibu sa pozorovala významne nižšia miera prerušenia liečby pri akomkoľvek klinickom nežiaducom príhode GI (napr. Dyspepsia, bolesť brucha, vredy) v porovnaní s diklofenakom v každej z troch zložiek klinických štúdií programu MEDAL. Miera prerušenia liečby kvôli klinickým nežiaducim udalostiam v GI, sto pacientorokov, počas celého obdobia klinického skúšania bola nasledovná: 3,23 pre etorikoxib a 4,96 pre diklofenak v klinickom skúšaní MEDAL; 9,12 s etorikoxibom a 12,28 s diklofenakom v klinickom skúšaní EDGE; a 3,71 s etorikoxibom a 4,81 s diklofenakom v klinickom skúšaní EDGE II.

Výsledky programu MEDAL o gastrointestinálnej bezpečnosti:

Celkové príhody v hornom gastrointestinálnom trakte boli definované ako perforácia, ulcerácia a krvácanie.

Podskupina celkových udalostí v hornom GI trakte považovaná za komplikovanú zahŕňala komplikované perforácie, obštrukcie a krvácanie; podskupina udalostí v hornom gastrointestinálnom trakte považovaná za nekomplikovanú zahŕňala nekomplikované krvácanie a nekomplikovanú ulceráciu. U etorikoxibu sa v porovnaní s diklofenakom pozorovala významne nižšia miera celkových udalostí v hornom gastrointestinálnom trakte. Nepozorovali sa žiadne významné rozdiely medzi etorikoxibom a

diklofenak, pokiaľ ide o mieru komplikovaných udalostí. Nebol pozorovaný žiadny rozdiel

významný rozdiel medzi etorikoxibom a diklofenakom pre podskupinu krvácavých udalostí na úrovni

horný GI trakt (kombinovaný, komplikovaný a nekomplikovaný). Prínos pre GI trakt

pre etorikoxib v porovnaní s diklofenakom nebol štatisticky významný u pacientov užívajúcich súčasne nízku dávku kyseliny acetylsalicylovej (približne 33% pacientov).

Miera sto pacientorokov pre potvrdené, komplikované a nekomplikované klinické príhody horného GI traktu (perforácia, ulcerácia a krvácanie) bola 0,67 (95% CI 0,57, 0,77) pri etorikoxibe a 0,97 (95% CI 0,85; 1,10) s diklofenakom, s relatívnym rizikom 0,69 (95% CI 0,57; 0,83).

Miera bola potvrdená pre príhody horného GI traktu potvrdené u starších pacientov a najväčšie zníženie bolo pozorované u pacientov vo veku ≥ 75 rokov (1,35 [95% CI 0,94; 1,87] v porovnaní s 2 pacientmi)., 78 [95% CI 2,14; 3,56] sto udalostí za rok pre etorikoxib a diklofenak, v uvedenom poradí).

Potvrdené počty klinických udalostí v dolnom gastrointestinálnom trakte (perforácia tenkého alebo hrubého čreva, obštrukcia alebo krvácanie) sa medzi etorikoxibom a diklofenakom významne nelíšili.

Výsledky programu MEDAL pre bezpečnosť pečene:

V porovnaní s diklofenakom bol etorikoxib spájaný so štatisticky významne nižšou mierou prerušenia liečby kvôli hepatálnym nežiaducim reakciám. V rámci programu zberu údajov MEDAL prerušilo liečbu 0,3% pacientov s etorikoxibom a 2,7% pacientov s diklofenakom kvôli hepatálnym nežiaducim reakciám. Miera storočného pacienta bola 0,22 pre etorikoxib a 1,84 pre diklofenak (hodnota pa bola 60 kg, keď bol etorikoxib 90 mg jedenkrát denne podobný ako u 17 dospelých, ktorým sa podával etorikoxib). etorikoxib 90 mg jedenkrát denne Bezpečnosť a účinnosť etorikoxibu u detí neboli stanovené (pozri časť 4.2).

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

V predklinických štúdiách etorikoxib nepreukázal genotoxický potenciál.

U myší nebol etorikoxib karcinogénny. U potkanov sa hepatocelulárne a štítne folikulárne adenómy vyvinuli v dávkach viac ako 2-násobku dennej dávky pre človeka [90 mg], na základe systémovej dennej dávky po dobu približne dvoch rokov. Hepatocelulárne a štítne folikulové bunkové adenómy pozorované u potkanov sa považujú za dôsledok špecifického mechanizmu pre potkany súvisiaceho s indukciou pečeňových enzýmov CYP. U ľudí sa nepreukázalo, že etorikoxib indukuje pečeňový enzým CYP3A.

U potkanov sa gastrointestinálna toxicita etorikoxibu zvyšovala s dávkou a časom expozície. V 14-týždňovej štúdii toxicity etorikoxib indukoval gastrointestinálne vredy pri expozíciách vyšších ako sú expozície pozorované u ľudí pri terapeutických dávkach. V 53. a 106. týždni štúdie toxicity boli gastrointestinálne vredy pozorované aj pri expozíciách porovnateľných s expozíciami pozorovanými u ľudí pri terapeutických dávkach. U psov boli pri vysokých expozíciách pozorované renálne a gastrointestinálne zmeny.

Štúdie reprodukčnej toxicity na potkanoch, ktorým sa podávala dávka 15 mg/kg/deň (približne 1,5-násobok dennej dávky pre človeka [90 mg] na základe systémovej expozície), preukázali, že etorikoxib nebol je to teratogénne. Zvýšenie incidencie kardiovaskulárnych malformácií závislé od liečby sa pozorovalo u králikov pod klinickou expozíciou dennej dávke pre človeka (90 mg). Neboli však pozorované žiadne vonkajšie alebo kostné malformácie súvisiace s liečbou. U potkanov a králikov sa pozorovalo od dávky závislé zvýšenie strát po zahniezdení pri expozíciách vyšších alebo rovných 1,5-násobku expozície človeka (pozri časti 4.3 a 4.6).

Etorikoxib sa vylučuje do mlieka samíc potkanov v koncentráciách, ktoré sú približne dvojnásobné ako plazmatické koncentrácie. Po vystavení mlieku samiciam, ktorým sa podával etorikoxib počas laktácie, došlo k zníženiu hmotnosti mláďat.

FARMACEUTICKÉ ÚDAJE