Kuchár. Kurz ACCED

Dokumenty

Kapitola ODBORNÉ VZŤAHY

Čo je to ľudská komunikácia ?

Etymologicky tento termín pochádza z latinského communis znamená - byť vo vzťahu

s; KOMUNIKÁCIA je nástroj, ktorý sa často používa na sprostredkovanie vzťahu medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, a nesmieme zabúdať, že komunikácia je súčasťou nášho života, ktorá nám môže pomôcť rýchlejšie sa adaptovať v skupine ľudí. alebo nás môže izolovať.

- Proces, pri ktorom jednotlivec (komunikátor) prenáša podnety s cieľom zmeniť správanie iných jednotlivcov (publika).

Súhrn procesov, ktorými môže jedna myseľ ovplyvňovať druhú (Waren Weaver)

Komunikácia existuje kvôli 6 ľudským potrebám: - potreba povedať, - potreba porozumieť, - potreba uznať, - potreba oceniť, - potreba ovplyvňovať, - potreba zastrašiť.

Takmer vždy cítime potrebu komunikovať, odovzdávať určité informácie ľuďom okolo nás. Väčšinou chceme niečo povedať, ukázať, vysvetliť a ak chceme vyjadriť niečo dôležité pre nás a zlyháme, tieto informácie vyjde na svetlo s jeho neochotou maskovanými reakciami, napríklad:

- cez stavy napätia, - cez smútok atď.

Máme dojem, že komunikácia sa uskutočňuje iba slovami, to je ďaleko od pravdy (iba 9 - 10%). Naše verbálne správy musíme vždy prispôsobovať tomu, s kým hovoríme, aby sme im porozumeli. V percentách môže byť spôsob komunikácie:

- 10% prostredníctvom reči - 30% predstavuje tón použitého hlasu (človek môže pozorovať

váš stav napätia, aj keď použijete vhodné slová, tón hlasu vás môže prezradiť);

- 30% je vyjadrených prostredníctvom tváre, presnejšie prostredníctvom jej výrazov: úsmev, mračenie, trvanie vizuálneho kontaktu, ktorý dokáže odoslať určitú správu atď.;

- 30% tiež predstavuje pohyby tela, gestá, polohu tela smerom k účastníkovi rozhovoru, ako aj telesný kontakt, ako je potriasanie rukou, objatie atď. Z hľadiska pocitov, ktoré cítime:

- 7% sa prenáša slovami (verbálne), - 38% sa prenáša tónom, hlasitosťou, rýchlosťou reči (paraverbálne), - 55% postojom a výrazom tváre, pohybom, oblečením (neverbálne).

Toto všetko predstavuje jednotný celok, ktorý umožňuje komunikáciu medzi 2 osobami. Medzi ďalšie spôsoby, ako možno komunikáciu realizovať, patria:

- Posunutie kroku, opakované pozeranie sa na hodiny, dokonca aj zdvihnutie prstov/alebo ruky študentmi/študentmi/publikom, vysiela signál, že chcú niečo povedať;

- Vážny, otvorený, rozrušený, odpudivý prístup atď. všetko sú to signály, ktoré môže iná osoba interpretovať bez toho, aby musela používať slová;

- Oblečenie, doplnky, zvolené farby, model oblečenia sú všetko faktory, pomocou ktorých si môžeme uvedomiť, akú osobnosť má určitý človek (či už má rád extravagantný štýl alebo šport, či je alebo nie je otvorenejší človek atď.). záleží na množstve, ale na kvalite.

KOMUNIKÁCIA JE NEVYHNUTNÁ! (Nekomunikácia je nemožná)

KOMUNIKÁCIA JE NEPRETRŽITÝ PROCES! (Človek neustále komunikuje s celou svojou minulosťou a so všetkým

KOMUNIKÁCIA JE NEVRATNÁ! (Dobrá alebo zlá správa sa po prijatí a prijatí už nedá vziať späť!)

1. Po účasti jednotlivcov na komunikačnom procese: - intrapersonálna komunikácia (komunikácia so sebou samým,

komunikácia do seba a k sebe samému, rozvoj schopností samoanalýzy, sebapoznania, sebaexpozície, ako aj poznania bariér a rušivých faktorov, ktoré bránia komunikačnému procesu);

- interpersonálna komunikácia (s ostatnými) - skupinová komunikácia medzi členmi skupiny a/alebo a

- masová komunikácia (prostredníctvom špecializovaných inštitúcií s

všeobecná adresovateľnosť). 2. Podľa časopriestorového kontextu správ:

- priamy (tvárou v tvár) - nepriamy (sprostredkovaný).

3. Podľa použitých nástrojov:

- verbálne; - neverbálne; - paraverbálne.

4. Podľa cieľov komunikácie: - náhodná komunikácia (bez presne stanoveného účelu), - spotrebiteľská komunikácia (dôsledok emocionálnych stavov), - inštrumentálna komunikácia (keď sa sleduje presný cieľ).

5. Po interakcii systémov, ktoré komunikujú: - homogénna komunikácia (človek-človek/zviera-zviera) - heterogénna komunikácia (človek-zviera/človek-stroj). napr.

6. Podľa pozície v organizácii: - komunikácia smerom nahor (s nadriadenými), - komunikácia smerom nadol (s podriadenými) - horizontálna komunikácia (vysielač a prijímač majú rovnaké pozície).

Komunikácia zahŕňa mocenské vzťahy medzi partnermi.Vzťahy na rovnakých pozíciách umožňujú rokovania, ale aj konflikty.Vzťahy na nerovnakých pozíciách majú rozdielnu moc, spoločenské postavenie resp.

hierarchicky odlišné (šéf-podriadený, učiteľ-študent)

Vo výsledku je ťažké vyjednávať a môže to viesť k zneužívaniu zo strany partnera s mimoriadnou právomocou.

Komunikácia zahŕňa procesy prispôsobovania a prispôsobovania správania.

Vychádza sa z premisy, že ľudia sú rôzni, odlišne vnímajú realitu a majú odlišné záujmy a ciele.

Komunikáciu je možné zlepšiť iba spoločným úsilím vyhovieť jeden druhému. (Napr. Manželstvo)

Medziľudská komunikácia je najdôležitejšou a najčastejšie používanou formou komunikácie. Ľudia sa nemôžu vyhnúť tomuto typu komunikácie; ich sociálna existencia závisí od schopnosti, s ktorou môžu viesť diskusiu s ostatnými. (Na tejto kvalite závisí rodinný život, vzťahy s priateľmi, profesionálna činnosť.)

Najbežnejšia forma komunikácie v profesionálnej činnosti, ako v každodennom živote,

Výmena poznámok, pri ktorej sa obaja partneri dostanú do spoločnej situácie a často sa vidia.

Ak chceme viesť dialóg, je potrebné dodržiavať určité pravidlá:

- vytvoríme príjemnú atmosféru dialógu a postaráme sa o to, aby sme mali potrebný čas;

- diskusiu zaháji vysielateľ; - upresní sa problém, o ktorom sa bude diskutovať; - partner bude vyzvaný, aby vyjadril svoj názor; s cieľom zabrániť nedorozumeniam, - sa urobí pokus o získanie súhlasu partnera, a ak je to potrebné,

ustanoví nové stretnutie. POZOR! V dialógu by sa malo zabrániť témam, ktoré môžu prerásť do klebiet

alebo kontroverzné témy, ktoré môžu viesť k nedorozumeniam.

DIALÓG je plánovaná diskusia medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, ktorej cieľom je: - prenášať informácie;

- získavanie informácií; - snaží sa vyriešiť niektoré problémy.

je postavené: Verbálna komunikácia (slovom)

ako aj prostredníctvom neverbálnej komunikácie (jazyk gest,

poloha tela, výraz tváre, očný kontakt, blízkosť, oblečenie, tón hlasu)

Verbálna komunikácia je hlavným prostriedkom na rozvíjanie vzťahov s ostatnými.

Verbálna komunikácia má nasledujúce výhody:

umožňuje odosielateľovi rýchlejšie a ľahšie vyjadrovať svoje nápady;

existuje možnosť ovládania spätnou väzbou; môžu sa použiť presvedčovacie techniky, gestá, mim; existuje možnosť kontrolovať tok informácií v celom rozsahu

Charakteristika verbálnej komunikácie:

Jasnosť - Pre efektívnu komunikáciu potrebujete predovšetkým nápady, ktoré máte

vyjadriť, aby bolo jasné. Výraz by mal byť čo najjednoduchší a k veci. Nesnažte sa zaujať dlhými a komplikovanými slovami alebo skomolenými frázami; účinok je často opačný;

presnosť uistite sa, že všetky použité slová a výrazy vyjadrujú presne to, čo

čo chceš povedať. Vyvarujte sa prezentovaniu vecí, ktoré nezodpovedajú realite;

empatia je veľmi dôležitá, aby ste sa pokúsili vžiť do kože toho druhého.

Vždy sa snažte byť priateľskí a zostať v pokoji. To neznamená, že musíte vždy súhlasiť s partnerom;

úprimnosť - to skutočne znamená byť prirodzený. Snažte sa byť vo všetkom sama sebou

situácia; relaxácia - keď musíte hovoriť na verejnosti, snažte sa byť čo najbližšie

relaxovať. očný kontakt - je veľmi dôležitý. Skúste nadviazať očný kontakt

oblečenie - musí byť upravené a čisté a musí mať zodpovedajúce oblečenie a vzhľad

miesto, kde vykonávate svoju činnosť; POZOR! Váš vzhľad odráža spôsob, akým sa na seba pozeráte.

Mnohokrát sa ľudia pozrú na rečníka a odsúdia ho priamo predtým