Václav Havel v denníku Moscow Times: Ukrajina stráca smer

Od volieb prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2010 došlo na Ukrajine k výraznému a alarmujúcemu zhoršeniu jej demokratického rámca. Základné kánony demokratickej spoločnosti - sloboda prejavu, združovania a tlač - sú pod čoraz väčším tlakom. Okrem toho sa zdá, že obžaloba členov opozície, ktorá vyvrcholila zatknutím a uväznením bývalej predsedníčky vlády Julie Tymošenkovej, v procese, o ktorom väčšina západných krajín tvrdí, že je politicky motivovaný, potvrdzuje, že vláda zákona bola zrušená.

Václav Havel v „Moscow Times“: Ukrajina stráca smer

Prehliadač nepodporuje formát HTML5

Václav Havel v „Moscow Times“: Ukrajina stráca smer

Vzhľadom na strategický význam Ukrajiny, najmä pokiaľ ide o európsku energetickú bezpečnosť, sa osud tejto krajiny stal pre Západ naliehavým problémom. Medzi najviac znepokojujúce faktory, ktoré stoja za nedemokratickou transformáciou Ukrajiny, patria:

1. Konsolidácia moci. Po minuloročných voľbách Janukovyča vyvíjal tlak na ústavný súd, aby zvrátil ústavné zmeny urobené v roku 2004 ako súčasť dohody, ktorá viedla k mierovému ukončeniu oranžovej revolúcie. Janukovyč tým vyvrátil konsenzus o znížení prezidentských právomocí v prospech parlamentného systému. Prezident Ukrajiny teraz posilňuje svoju kontrolu nad výkonnou mocou, zákonodarným orgánom a súdnou mocou.

2. Korupcia. Korupcia je vo vláde endemická. Úsilie bojovať proti nej je v najlepšom prípade polovičaté a nedostatok opatrení v tejto oblasti má ekonomický dopad. Priame investície klesajú a Európska únia zmrazila finančnú pomoc vo výške 100 miliónov dolárov z dôvodu zlyhania administratívy pri znižovaní korupcie v sektore štátneho obstarávania.

3. Zintenzívnenie bezpečnostných služieb. Ľudia, mimovládne organizácie a novinári boli buď otvorene ohrození, alebo boli pod dozorom.

4. Obťažovanie opozičných strán a nezávislá tlač. Súdne procesy proti opozičným politikom vrátane tých proti Tymošenkovej spolu so zmenami volebného zákona, ktoré uprednostňujú prezidenta, oslabujú opozíciu.

Obťažovanie nezávislou tlačou má rozsah od administratívnych prekážok po oveľa horšie veci. Zmiznutie Vasiľa Klimentieva, šéfredaktora Novyi Styl, denníka zameraného predovšetkým na korupciu v Charkovskej oblasti. nikdy to nebolo úplne vyšetrené.

Väčšinu televíznych staníc vlastnia štyri skupiny, ktoré majú úzke väzby so Stranou regiónov. Pozícia Valeriho Horoškovského ako vlastníka skupiny Inter Media Group, jeho povinnosti vedúceho bezpečnostnej služby v krajine a člena predstavenstva centrálnej banky sú v zjavnom konflikte záujmov.

5. Oligarchická vláda. Veľké segmenty ukrajinskej ekonomiky - vrátane exportu, energetiky a mediálneho trhu - kontroluje malý počet ľudí, ktorí sú niekedy v priamom kontakte so zločineckými organizáciami alebo Stranou regiónov. Nemajú záujem na zmene súčasného stavu, natoľko záujem na začatí nevyhnutného boja proti korupcii.

6. Bezmocná občianska spoločnosť. Zatiaľ čo sa niektorí pozorovatelia domnievajú, že obťažovanie mimovládnych organizácií je menšie, pretože administratíva sa obáva medzinárodných reakcií, najmä zo strany Európskej únie, prevádzková rezerva organizácií občianskej spoločnosti je stále veľmi nízka a nemajú príležitosť skutočne podieľať na tvorbe politiky.

Ukrajina je na križovatke. Jedna zo šípok ukazuje na demokraciu, druhá na autokraciu. Väčšina občanov Ukrajiny chce, aby sa ich krajina stala členom Európskej únie, ich nadšenie však zmierňuje absencia jasnej politiky Únie voči Ukrajine.

Janukovyčova vláda medzitým vyhlasuje svoje želanie vstúpiť do Európskej únie, ale neurobí potrebné zmeny, aby splnila prístupové kritériá. Z tohto dôvodu je nepravdepodobné, že by Ukrajina bola čoskoro pozvaná na začatie prístupových rokovaní. Horšie je, že predĺženie nájmu námornej základne Sevastopoľ v roku 2010 s Ruskom výmenou za nižšiu cenu ruského plynu je známkou zblíženia medzi Moskvou a Kyjevom s jasnými dôsledkami pre energetickú bezpečnosť mnohých krajín Európskej únie.

Je v životnom záujme Európskej únie pokračovať v aktívnejšej politike voči Ukrajine. Súčasné poľské predsedníctvo Únie by sa malo inšpirovať počiatkom prosperujúcej demokracie v Poľsku a malo by sa pripomenúť zásadná podpora, ktorú dostalo zo Západu pred generáciou. Ukrajina dnes potrebuje podobné úsilie a toto úsilie by sa nemalo vysielať z politického oportunizmu alebo z malých osobných ekonomických záujmov.

* Článok podpísaný bývalým prezidentom Českej republiky v denníku „Moscow Times“ preložil Lucian Stefanescu.