Všetky články v sekcii Posledná hodina

Uložiť

Dôležitosť hry pri výchove dieťaťa si všimli už v staroveku. Aristoteles a Platón vo svojich spisoch hovoria o výchovnej hodnote detskej hry, ale aj o potrebe zapojiť rodinu do jej vývoja.

Úloha rodiny pri formovaní osobnosti dieťaťa bola vedecky preukázaná oveľa neskôr a bola kategorizovaná ako nevyhnutná. Rodičia sú tí, ktorí musia každý deň nájsť najlepšiu výchovnú metódu, zvládať reakcie v konkrétnych a rozmanitých situáciách.

Aktívna účasť všetkých členov rodiny rozvíja vášeň pre hru, umožňuje dieťaťu prejavovať sa, transformuje hru na formu aktivity.

Hra je tou, ktorá najlepšie uspokojuje potrebu pohybu, trénuje fantáziu, rozvíja jazyk, posilňuje vôľu, podporuje socializáciu, umožňuje emotívne vyjadrovanie atď.

Angažovanosť dospelých sa líši v závislosti od typu hry a veku dieťaťa. Je dokázané, že dieťa nie je šťastné skôr ako počet hračiek a ich rozmanitosť, ale aktívny čas, ktorý rodičia venujú hre s dieťaťom. Dieťa sa často hrá s určitými predmetmi, ktoré jeho fantázia premení na hračky. To neznamená, že nezáleží na tom, aké hračky sa dieťaťu ponúkajú, ale skôr na tom, že aktivita v hre získava na sile prostredníctvom aktívnej účasti členov rodiny.

Hračky sú dôležité, ale nie sú nevyhnutné. Ak je herná atmosféra príjemná, všetko sa môže zmeniť na herný objekt. Ak je atmosféra priaznivá pre hranie (relaxácia, dobrá nálada, relaxácia, radosť), žiadna hračka, nech je akokoľvek drahá a sofistikovaná, neprispieva k pohode dieťaťa a ešte menej k jeho tréningu a rozvoju.

Zapojenie rodičov je dôležité aj pri emocionálnom vývoji dieťaťa. Učí sa správať, socializovať sa, získavať morálne hodnoty atď. Rodičia môžu dohliadať na to, aby boli hry dieťaťa dobre štruktúrované a dokončené (a naučili sa tak nenechávať veci nedokončené). Aktivita zbierania hračiek na konci hry má tiež silné výchovné hodnoty.

Vybrané hračky musia byť schopné mobilizovať dieťa, trénovať myslenie, jazyk, pamäť, pozorovanie, schopnosti a zručnosti. Hračky môžu byť veľmi dôležité, pokiaľ sa rodič nesnaží nahradiť svoju prítomnosť.

Čas strávený hraním s dieťaťom je možné využiť naplno nad rámec hrania hry a spoločného kvalitného času (obmedzený čas hrania venovaný výhradne dieťaťu je dôležitejší ako čas, ktorý je rodičom okolo dieťaťa iba fyzicky, príp. horšie skúste vzdelávať pozorovaním). Počas hry môže byť dieťa motivované, povzbudzované, oceňované, naučiť sa reagovať, čakať, rešpektovať, zatiaľ čo rodič ho vedie efektívne, pomáha mu zvládať samé, mať iniciatívu, rozhodovať, pýtať sa ho, podnecuje ho zvedavosť atď.

Pozitívny prístup, úsmev vyvolaný dobrou vôľou a stav partnera v hre podporujú rodiča pri sprostredkovaní rôznych správ, ktoré sa zlepšia v duši a mysli dieťaťa.

K akejkoľvek činnosti, bez ohľadu na to, ako závažnej, dôležitej, zložitej a zložitej, sa dá priblížiť hraním. Takto sa stáva lepšie akceptovateľnou a môže byť doplnená výsledkami požadovanými dospelými. Rodičia potrebujú trpezlivosť a nevyčerpateľnú inšpiráciu a odmena za ich zapojenie do hry detí na seba nenechá dlho čakať. Hra je bránou do srdca dieťaťa a jej prostredníctvom sa najlepšie získa jeho spolupráca, spolupráca a priateľstvo.